Hodnotenie Interstellar, avšak bez hviezdičiek

Sú filmy, pri ktorých možno netreba čítať názory divákov odchovaných multiplexovou zábavou a to aj napriek tomu, že sa v multiplexoch hrajú. Je to paradox, keď sa medzi pukancami, rozliatou kolou a svietiacimi mobilmi odohráva skoro trojhodinová dráma s desiatkami odkazov, veľmi ťažko pochopiteľných teórii a samozrejme aj s množstvom sporných, kvalitatívne diskutabilných scén.

Epické sci-fi je však v dnešnej dobe oveľa viac postavané na konflikte rodinných vzťahov, emóciách a hrdinovia sú doslova nahnaní do kúta pochybností a nutných rozhodnutí. Studenosť a surovosť postáv motivovaných iba vyriešením problému, či vlastným prežitím, je už pri oslovení dnešnej „generácie emócii“ nahradená iným spôsobom diváckeho rozprávania príbehov.

KINEMAVIDEO3267.

Christopher Nolan spolu so svojim bratom Jonathanom napísali pre dnešné komerčné vnímanie mainstreamovej kinematografie pomerne odvážne dielo. Kombináciu kozmického Tree of life, Kontaktu a Kubrickovej Vesmírnej odysei, ktorú by som povinne púšťal ako predfilm. Mám totiž obavu, že tento zásadný sci-fi titul videlo stále málo ľudí. Nolan ho však podľa všetkého pozná lepšie, ako možno niektoré svoje filmy.

Interstellar sa veľmi ťažko hodnotí. Buď po hodine vzdáte boj s komplikovanými teóriami a zoberiete vedecké dialógy ako aspoň čiastočne overené, alebo Nolanovu hru na „noc výskumníkov“ nebudete brať vážne a zameriate sa iné, najmä rodinné roviny príbehu. Pri oboch možnostiach sa môžete dostať k nie veľmi štandardnému filmovému zážitku, ktorý sa v kine podľa mňa oplatí skúsiť. Nie, neprichádza žiadna príbehová ani formálna revolúcia, ani film roka, ani najlepší film vašich životov... Hodnotiť hviezdičkami či percentami nemá žiaden zmysel. Interstellar potrebuje diskusie, úvahy a divák by mal mať pre jeho analýzu dostatok kinematografickej zrelosti.

To, čomu ale fandím je skutočnosť, že Nolana je vo filme cítiť a to sa pri filmoch tohto rozsahu a rozpočtu už nedá povedať o iných režiséroch. Vysokorozpočtové blokbastre sa stali absolútnymi prefabrikátmi a je úplne jedno, kto ich vlastne zrežíroval. Je to len meno na plagát. Pri bratoch Nolanovcoch to však neplatí. Áno, možno vás prekvapí koniec, možno vám nesadnú niektoré postavy, zbytočnosť konkrétnych rodinných motívov, zjednodušovanie pre diváka, záchrany v poslednej chvíli, divne bežiaci čas, ale... vo vesmíre je opäť ticho, monolit má už iný význam a po 46 rokoch sa do kín vrátilo herecky dobre obsadené sci-fi, ako ho mám rád. Je len malá pravdepodobnosť, že sa o ňom po skončení nebudete chcieť s niekým porozprávať. Btw, Cuarón mal šťastie, že jeho Gravitácia mala premiéru ešte minulý rok :)

Bez hodnotenia