„Milujem divadlo, je to môj život. Zaujíma ma všetko, všetko.“
Cyklus PRVÁ je sériou dokumentárnych portrétov žien, ktoré sa ako „prvé“ presadili v rôznych oblastiach života a menili našu spoločnosť k dnešnému obrazu, v ktorom je žena samozrejmosťou vo verejnej sfére. Cyklus je intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch (Štúr, Štefánik či Dubček) takmer neviditeľné. Nezáleží na tom, ako boli úspešné. Dôležité je, že sa ako prvé odhodlali vstúpiť na neprebádanú pôdu sebarealizácie a aj napriek tradíciam a predsudkom sa rozhodli vybočiť z radu. Ich osobné príbehy a dielo, ktoré zanechali, tvoria našu históriu a mali by sa stať súčasťou spoločenskej pamäte. Ako rezonuje odkaz týchto žien a ich práce v spomienkach blízkych a v našom kultúrnom priestore? Ako nás môžu inšpirovať, čím môžu byť pre nás vzorom?
Cyklus bude tvoriť desať štyridsaťminútových dokumentárnych filmov – štyri s plánovanou televíznou premiérou na konci roku 2014 a šesť v priebehu roku 2015. Pilotná časť s názvom PRVÁ: Magda Husáková Lokvencová je venovaná manželke Gustava Husáka, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá divadelná režisérka. Režírovala diela Brechta aj Majakovského, ako prvá spolupracovala so ženskou scénografkou a ako jedna z prvých žien si tiež vyskúšala televíznu réžiu. Film o výraznej, zrelej a vzdelanej osobnosti, ktorá počas svojho krátkeho - ani nie päťdesiatročného – života stihla získať niekoľko prvenstiev, vznikol v réžii Zuzany Liovej. Snímku produkovala spoločnosť Hitchhiker Cinema v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska a Slovenským filmovým ústavom. Projekt finančne podporili Tatrabanka, Audiovizuálny fond a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
O dokumentárnom cykle PRVÁ
Slovenská národná hrdinka
Zuzana Liová, režisérka a scenáristka:
Námet cyklu PRVÁ vznikol keď sme sa so strihačkou Saškou Gojdičovou trochu s nadsázkou rozprávali o tom, či máme „slovenskú národnú hrdinku.“ Nevedeli sme o žiadnej, ale tento impulz nás priviedol k úvahám o ženách, ktoré tu, v našom priestore, niečo dokázali a ich život a dielo môže byť inšpiratívne dodnes. Aké boli osudy tých, ktoré sa medzi prvými rozhodli v niečom realizovať, vystúpiť z tradičnej roly, vzdelávať sa a vytvoriť niečo, na čo mohli nadväzovať ďalší. Ako sa dokázali presadiť navzdory svojmu okoliu, súkromným prekážkam, či „veľkým“ dejinným udalostiam, ktoré často významne zasahovali do ich životov. Z množstva fragmentov, ktoré sme o nich nazbierali, fotografií, spomienok, útržkov z denníkov, úradných dokumentov a korešpondencie chceme skladať intímne spomienkové portréty. Už pri našej prvej „Prvej“ – divadelnej režisérke Magde Husákovej Lokvencovej – bolo zaujímavé sledovať, čo po nej zostalo v pamäti blízkych, kolegov a priateľov a ako dôležité okamihy svojho života prežívala ona sama. Jej osud je plný smutných absurdít, ale zároveň obrazom o tom, ako táto žena, plná vášne pre divadlo, dokázala navzdory nezmyselným zákazom žiť svoj sen.
Kultúrna spoločnosť si stráži históriu
Barbara Janišová Feglová, producentka:
Slováci nemajú svoju Johanku z Arcu. Nemám na mysli žiadne sufražetky, ale reálne hrdinky – postavy – osobnosti, ktoré by v našom povedomí viditeľne rezonovali podobne ako napríklad Štúr. Lenže o takých ženách, ktoré by boli rovnakým „pojmom“, nevieme a ani sa o nich neučíme. Ktovie prečo… V každom prípade sme tu v tejto súvislosti uvideli nezaplnený priestor, ktorý by si podľa nás zaslúžil pokus o serióznu ponuku. Cyklus PRVÁ má ambíciu vypátrať, pomenovať a sprostredkovať trvalé hodnoty, ktoré v dnešnej spoločnosti absentujú. Každý z nás je dieťaťom svojej doby a účastníkom kultúry, z ktorej nemôže vystúpiť. Všetci si nejakým spôsobom nesieme so sebou celé dejiny západnej duchovnej kultúry s traumatizujúcimi dejinnými skúsenosťami. Príbeh jednotlivca v sebe nesie celé veľké dejiny. A kultúrna spoločnosť si stráži históriu, pamätá na svoje osobnosti, ctí a zachováva dedičstvo otcov – či v tomto prípade matiek – národa.
Niekedy chceme byť prvé a niekedy druhé
Ingrid Mayerová, dramaturgička:
Žena má XX a muž má XY. Nikdy nebudeme rovnakí. Muži i ženy sú porovnateľne inteligentní, no nie sme disponovaní na rovnaký výkon mozgu ani svalov. Rovnosť nie je rovnakosť. Iba v odlišnosti sme jedineční. V traumatizujúcich dejinných skúsenostiach, tu a tam, povstali ženy, ktorých nutkavou potrebou bolo podať výkon, prekonať zaužívané konvencie, v patriarchálnom kontexte existencie zmeniť rodové stereotypy, vyzápasiť si pozornosť, či len tak ísť za svojím snom. Vďaka vzácnej bojovnosti, sile, vôli a kreativite si boli s mužmi v mnohom rovné. V mnohom boli Prvé. Nikdy však neboli s mužmi rovnaké.
Muži to majú oveľa zložitejšie. Na našej kultúrnej rovnobežke sa prosto ešte stále sluší, že sa nesmú báť a musia preukazovať statočnosť. Až sa to tu čochvíľa zrúti a panujúci systém zožerie sám seba, to bude tá pravá chvíľa, kedy povstane Muž-Chlap, ktorý viac nedopustí žiadne príkoria na svojej žene a deťoch, na svojej obci, na svojej zemi. Postaví dom, zasadí strom, vyčistí studňu, obrodí krajinu a naloví zver a bude spravodlivo vládnuť. Žena oddane, s láskou a pokorou príjme rolu druhej. Ja sama si na to rada počkám.
