Festival nemoci tretej moci

Kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice je milovníkom filmu známe ako miesto každoročného konania filmového festivalu. Ľudia so záujmom o veci verejné si ho zasa spájajú s penziónom Elektra, v ktorom trávi svoju politickú jeseň a užíva si plody svojej dlhoročnej poctivej práce Vladimír Mečiar. A obom kategóriám sa odteraz môže spájať aj s tým, že polícia v Trenčianskych Tepliciach trestne stíha režisérku Zuzanu Piussi za nakrútenie kritického dokumentárneho filmu o pomeroch v slovenskom súdnictve. O súdnictve, ktorého tvárou sa stal Štefana Harabin, človek a nominant – aká to náhoda – už spomínaného majiteľa Elektry.

Film Nemoc tretej moci sa okrem iného zaoberá aj prípadom sudkyne Okresného súdu Bratislava I. Marty Laukovej, ktorá na jar 2009 pri rozhodovaní o väzbe člena medzinárodného prevádzačského gangu odmietla pokus predsedníčky súdu Gabriely Buľubášovej ovplyvniť ju v prospech jeho prepustenia. V dôsledku toho začala byť zo strany vedenia súdu šikanovaná. Šikanovanie pokračovalo, aj keď vážne ochorela a v septembri 2009 sa stala dlhodobo práceneschopnou. Helena Kožíková ako nová predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. navrhla Súdnej rade, aby Marte Laukovej zastavila vyplácanie príplatkov k náhrade príjmu a k nemocenskému pre účelovú práceneschopnosť. A to Súdna rada v máji 2010 urobila. V júli 2010 údajne účelovo práceneschopná Marta Lauková zomrela. V roku 2011 bola in memoriam ocenená „za odvahu pri presadzovaní sudcovskej nezávislosti napriek politickému tlaku a osobnému šikanovaniu" cenou Biela vrana, ktorú udeľujú Aliancia Fair-play a Via Iuris. Cenu za ňu prevzala jej dcéra Zuzana.

Na konci filmu sa Zuzana Lauková stretáva a rozpráva so sudkyňou Helenou Kožíkovou. Asi by sa veľmi ťažko hľadal výrečnejší obraz zúfalého stavu slovenského súdnictva ako zúfalý výraz Zuzany Laukovej po absolvovaní toho stretnutia. A práve za nakrútenie tohto rozhovoru teraz Zuzana Piussi čelí hrozbe trestného stíhania. Polícia ju podozrieva zo spáchania trestného činu porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 Trestného zákona.

Keďže trestné stíhanie považujem za absurdné, rozhodol som sa Zuzanu Piussi podporiť. Napísal som článok, v ktorom som uviedol, že jej konanie schvaľujem a ju za tento čin vychvaľujem. A tým som sa sám dopustil trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona. Teda za predpokladu, že trestný čin spáchala Zuzana Piussi svojím filmom. Som presvedčený, že nespáchala, ale pri slovenských súdoch človek nikdy nevie. Stačí si pozrieť Nemoc tretej moci.

Podľa § 338 ods. 1 Trestného zákona „Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Ja som to riskol. Keď zavrú Piussi, budú musieť aj mňa. A aby som to orgánom činným v trestnom konaní nesťažoval, tak som rovno na políciu v Trenčianskych Tepliciach poslal podnet na svoje trestné stíhanie a upozornil ich, že pokiaľ budú pokračovať v trestnom stíhaní Zuzany Piussi, mali by začať trestne stíhať aj mňa. A všetkých ostatných, ktorí sa verejne prihlásia k tomu, že konanie Zuzany Piussi schvaľujú. A nie je nás až tak málo.

Ondrej Dostál

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a v rokoch 2010 – 2012 bol podpredsedom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

(Písané pre kinema.sk a Konzervatívne listy)