Kauza filmu o slovenskom súdnictve

Organizácia VIA IURIS považuje trestné stíhanie za film režisérky Zuzany Piussi „Nemoc tretej moci“ o situácii v slovenskom súdnictve za neopodstatnené. Odsúdenie Zuzany Piussi za tento skutok by bolo porušením Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Bolo by zároveň závažným ohrozením slobody prejavu a umeleckej tvorby, ktoré by Slovensko vrátilo o mnoho rokov dozadu. Film si môžete pozrieť TU.

Film Zuzany Piussi „Nemoc tretej moci“ obsahuje rozhovor s členkou Súdnej rady SR a vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I sudkyňou Kožíkovou, ktorý sa týka známej a medializovanej kauzy zosnulej sudkyne Laukovej. Sudkyňa Kožíková sa na filmovom zázname rozpráva s dcérou zosnulej sudkyne Laukovej, ktorá jej kladie otázky týkajúce sa vyjadrení sudkyne Kožíkovej na adresu sudkyne Laukovej pred jej smrťou. Sudkyňa Kožíková má na filmovom zázname cez oči čierny pruh. Po odvysielaní tohto filmu v televízii podala sudkyňa Kožíková žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a údajne podala aj trestné oznámenie o spáchaní trestného činu „porušenie dôvernosti ústneho prejavu“, na základe čoho polícia začala trestné stíhanie.

Podľa VIA IURIS sú viaceré tvrdenia a argumenty, o ktoré sa opiera žaloba sudkyne Kožíkovej a z ktorých vychádza trestné stíhanie, právne neopodstatnené.

VIA IURIS upozorňuje na nasledovné skutočnosti:

Na zhotovenie a použitie filmového záznamu rozhovoru nebol potrebný súhlas sudkyne Kožíkovej. Podľa Občianskeho zákonníka „obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť „na umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo“. Film „Nemoc tretej moci“ jednoznačne možno považovať za umelecký dokument a zároveň dokument vyhotovený za účelom filmového spravodajstva. Na zhotovenie a použitie filmového záznamu rozhovoru teda nebol potrebný súhlas sudkyne Kožíkovej.

Zároveň podľa Občianskeho zákonníka použitie obrazového a zvukového záznamu na umelecké účely alebo na účely spravodajstva „nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby“. Nemožno tvrdiť, že zverejnenie záznamu rozhovoru bolo v rozpore s „oprávnenými záujmami“ sudkyne Kožíkovej.

Rozhovor sa totiž týkal medializovanej kauzy, ktorá bola predmetom verejného záujmu, a tiež aj situácie v súdnictve, ktoré má významný vplyv na celú spoločnosť. Sudkyňa Kožíková bola členkou najvyššieho orgánu súdnictva - Súdnej rady SR a rozhovor sa týkal jej činnosti a vyjadrení pri výkone funkcie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I a pri výkone funkcie v Súdnej rade. Rozhovor sa navyše týkal záležitosti, ku ktorej sa sudkyňa Kožíková predtým sama aktívne vyjadrovala a rozhovor bol pokusom o konfrontáciu jej tvrdení o zosnulej sudkyni Laukovej, ktorých pravdivosť bola sporná. Z tohto dôvodu musí sudkyňa strpieť intenzívnejší záujem verejnosti i médií. Rozhovor sa netýkal súkromia sudkyne Kožíkovej ani jej rozhodovania v konkrétnom súdnom spore. Ani prípadné nahrávanie skrytou kamerou by teda automaticky neznamenalo porušenie práv sudkyne.