|
KNIŽNÁ PREDLOHA VS. FILM |
KNIŽNÁ PREDLOHA VS. FILM |
Ak ste videli prefíkaný trailer k filmu, možno vám Pí a jeho život pripadal ako farebná rozprávka plná dobrodružstiev so zvieratkami – niečo ako Macko Pú v Tichom oceáne. Prvým varovným signálom by mohol byť fakt, že film bol nakrútený podľa úspešnej knižnej predlohy spisovateľa Yanna Martela, ktorá v roku 2001 získala Man Bookerovu cenu. Druhým, ešte naliehavejším je meno režiséra – Ang Lee nakrútil napríklad bitky samurajov v Tigrovi a drakovi, alebo zaľúbených kovbojov v Skrotenej hore.
Skutočne bizarná reklamná stratégia pustila film do kín v predvianočnom čase s chladnokrvnou kampaňou lákajúcou sviatočne naladené rodiny. Nielenže si totiž pozrieme skutočne brutálny masaker niekoľkých členov posádky, všetka príjemná naivita je roztretá na krvavé fľaky v posledných minútach. Ang Lee vytvoril neskutočne disharmonický film plný vizuálnych hier, podivuhodných posolstiev a gýčovej farebnosti. Nielenže nepripraví diváka na zákerný záver, ale ho unudí v relatívne zbytočnej úvodnej polhodine.
|
|
Jadrom príbehu je totiž vzťah medzi tigrom Richardom (ktorého meno je inšpirované niekoľkými reálnymi a fiktívnymi stroskotanými osobami) a chlapcom Pí. Režisér mal neľahkú úlohu budovať porozumenie bez slov, zaplniť hodinu filmového deja mĺkvym rozhovorom a zároveň neuspať diváka – kde jednoznačne uspel. Táto pasáž príbehu je najzaujímavejšia, dokonca dynamickejšia ako krátke príbehy zo života hlavného hrdinu v prológu. Dejový zvrat v závere však nepatrí medzi najoriginálnejšie – lepšie s ním napríklad pracoval Tim Burton vo Veľkej rybe (ktorá je tiež dobrým príkladom toho, ako film porazil svoju knižnú predlohu).
Prečo teda Ang Lee nenakrútil minimalistickú drámu začínajúcu potopením lode a končiacu hlbokou reflexiou o podstate svetových náboženstiev? Myslelo si produkujúce filmové štúdio, že dokáže z príbehu o ľudskej krutosti spraviť budúcu vianočnú klasiku – ďalšieho Avatara, pri ktorom nám budú vyliezať oči ohromením nad fosforeskujúcim oceánom? Kniha, ktorá je založená na vzťahu rozprávača a čitateľa, je oveľa vhodnejšou platformou pre tento druh štylistického experimentu. Znova sa otvára tradičná otázka konfliktu nesfilmovateľnej predlohy a snaživých tvorcov.
|
|
Nie je to pritom prvý raz, čo Lee plánoval urobiť fúziu hollywoodskej komercie a komornej drámy. Stačí si spomenúť na kontroverzného Hulka, ktorý bol v jadre príbehom vzťahu otca a syna. Pí a jeho život je podobným pokusom, bohužiaľ v konečnom dôsledku ešte menej súdržným dielom. Takým, ktoré svojho cieľového diváka v závere opľuje – skúste si predstaviť, že by v Sám doma nakoniec lupiči Kevina chytili a rozpárali mu brucho na verande, alebo keby sa v závere Lásky nebeskej všetky dvojice rozišli za zvukov vianočných kolied. Nejednoznačný je aj postoj filmu k náboženstvu – počas väčšiny stopáže nás kŕmi „božskými“ posolstvami, ale v závere ich podstatu (podľa mňa) celkom odvrhne.
Koho teda chcel Ang Lee potešiť? Napriek tomu je však Pí a jeho život v zásade filmársky dobre zvládnuté dielo, technicky ohromujúce a príbehovo zaujímavé.
