HRY VS. FILMY ALEBO FILMY VS. HRY?

Keď hra chce mať superfilmy

Hry túžia po parádnych filmových scénach odnepamäti. Stačí si spomenúť na dobu Command & Conquer či prvých japonských RPG, ktoré mali megarozpočty a snahu mať unikátne animácie. Už v tom čase sa pachtili výrobcovia za etalónmi ako napríklad plynulý prechod z animácie do hry (najviac platí pre Final Fantasy, a to až dodnes, či ide o PSP alebo PS3 novinky) alebo užitie kamery v rovnakých uhloch ako vo filmoch. No stále platí, že jedna vec je filmy pripraviť a nakrútiť, druhá je samotnému rozprávaniu prispôsobiť engine hry. Aj v ňom sa dá predrenderovať veľa scén, no snaha tvorcov je uviesť hru a jej hrdinov do pohybu intuitívne ako vo filme.

Svedčia o tom nielen uhly kamery snímajúce celé dej, ale aj ďalšie atribúty ako strih jednotlivých scén, pohľady postáv smerom k hráčovi či využívanie klasických fines ako hĺbka ostrosti. Všetko platí primárne pre cut-scény, kde sa postupne popúšťajú uzdy fantázie, nehovoriac o preberaní aj nových filmových elementov ako vlniaci sa vzduch z Matrixu, toľko obľúbený bullet-time alebo točenie sa kamery. O niečo ľahšiu a vo finále efektnejšiu prácu dlho predvádzali Japonci, ktorým lietala kamera v hrách rovnako zbesilo ako v animé seriáloch.

Aj hry sa čoraz častejšie vydávajú, podobne ako ich filmoví kolegovia, na preskúmanie terénu a popri osvedčených pohľadoch začínajú využívať aj voľnejšiu kameru, jej zrýchlenie, zámerné sledovanie iba časti diania či zorného poľa. Nádhernou ukážkou sú súčasné trailery na videohry, ktoré sú strihané a koncipované rovnako dynamicky ako tie filmové.

O tom, že hry by chceli mať všetky atribúty filmov a k nim pridať vlastné prvky teda niet pochýb. Majú veľké rozpočty, aby si dovolili aj poriadneho skladateľa (pre hry už skladá hudbu známy Hans Zimmer, čo robil Pirátov z Karibiku či Da Vinciho kód alebo aj Angelo Badalamenti pre Fahrenheita) a v snahe byť autentickí neraz siahajú aj po technológiách ako motion capture.

A tak sa filmové prvky premietajú aj do samotnej hrateľnosti, t.j. hra vám hudba na vybraných miestach ako vo filme, resp. strieda hudobné motívy podľa diania. Postavy majú verné pohyby, pri dialógoch sa strieda kamera podľa rozprávajúceho. A celý pohľad na dianie s kamerou lieta rovnako ako vo filme – a to aj počas hrateľnej sekvencie, viď. frenetický úvod Bayonetty. Na rozdiel od filmu existuje väčšia šanca, že tu nezaspíte, lebo treba držať gamepad v ruke...

Keď chce byť film aktívny či herný

Ani pri filme sa nedá konštatovať, že by stagnoval. Raz za generáciu sa objaví impulz, ktorý tlačí filmový priemysel vpred. No len ťažko to býva rovnako aktívny prístup ako pri hrách – iste, boli tu pokusy v kine i televízii, kde divák mohol rozhodnúť o tom, ako sa bude dej uberať ďalej, ale do prítomnosti sa nedostali. Interaktivita s obecenstvom sa ťažko vyvoláva – ale film sa nevzdáva a momentálne sa vezie aspoň na vlne 3D filmov.

Tu sa môže natisnúť otázka, či sa filmy, s 3D i bez neho neinšpirujú vice versa určitými hernými prvkami. Odpoveď je však veľmi chudobná. S výnimkou skôr úsmevného využitia pohľadu z prvej osoby vo filmovej reinkarnácii Dooma (ktorý by však mohol trošku efektne vypáliť s 3D okuliarmi na očiach) nemajú videohry veľmi čo ponúknuť – odlišná stavba deja, ani ich odlišné tempo by filmu nestačilo. Zatiaľ čo v hre môže byť kadencia deja pomerne nízka, pretože zvyšok času sa hráč baví sám, vo filme by vzniklo prázdne miesto.

Zrejme aj tu vzniká problém slabých herných adaptácii v kine. Dejové torzo prepísané na plátno nestačí na celú stopáž 90 či 120 minút a keď majú tvorcovia priestor vyplniť, siahnu po typických klišé ako v bežných filmoch. Tam, kde v hre stačí porcia deja, pretože hráč sa venuje napríklad tvorbe postavy, tu dostáva pasívnu porciu už niekde videného. Máloktorá hra na plátno prinesie aj svoju atmosféru, ťažko sa realizuje bez aktívnej časti a s obmedzeným priestorom. Písať nové časti deja je problematické a aj preto sa neraz s úškrnom vraví, že najlepšie by bolo, keby sa filmy netočili v Hollywoode, ale urobili by si ich rovno štúdiá tak, že vyrenderujú všetky scény sami.