PROFIL: RALPH FIENNES

Aby sme boli presní, filmovému médiu Ralph privoňal ešte o dva roky skôr, keď pokúšal šťastie v televíznych projektoch. Šancu, a hneď dvojitú, mu dal výhradne televízny tvorca Christhoper Menaul, najskôr v dráme Nebezpečný muž – Lawrence po Arábii (1990) a o rok neskôr sa mihol aj po boku čerstvej oscarovej držiteľky Hellen Mirrenovej v úspešnom krimi Hlavný podozrivý.

Ak by sme sa pohrávali s myšlienkou, že si Ralph predsavzal každoročný posun o stupienok vyššie, musíme uznať, že mu to vychádzalo dokonale, pretože už rokom 1992 môžeme v jeho prípade hovoriť o prvej zásadnejšej role. Bola ňou samozrejme hlavná úloha v adaptácii úspešnej knihy Emily Bronteovej – Búrlivé výšiny. Jeho dvojtvárny Heathcliff bol pod taktovkou debutujúceho Petera Kosminskeho stvárnený tak dobre, že zatienil aj Parížanku Juliette Binoche, ktorá v tom čase výdatne rozbiehala svoju prvotriednu kariéru. Od tohto momentu Ralphovi chýbal už len povestný krôčik k hereckej elite.

Túto vymoženosť mu poskytol už nasledujúci rok tvorca najzvučnejšieho mena, režisér so židovským pôvodom Steven Spielberg v sedem Oscarovej, maximálne osobnej pamiatke na Krakowské šialenstvo. Schindlerov zoznam, v ktorom sa práve Ralph Fiennes Spielbergovi najvýraznejšie odvďačil za prejavenú dôveru, s absolútnym prehľadom exceloval v roli démonického nacistu Amona Goetha. Táto kreácia si nielenže vyslúžila cenu BAFTA, nominácie na Zlatý glóbus a prestížneho Oscara (žeby bol výkon Tommy Lee Jonesa v Utečencovi presvedčivejší?!?), ale predovšetkým do dnešného dňa ide o najzásadnejšiu, najvýznamnejšiu a zároveň najlepšiu rolu v jeho bohatej filmografii.

O tom, že nie každý po úspechu zaspí na vavrínoch Ralph postupne presviedčal aj v ďalších rôznorodých úlohách. Menšieho či väčšieho uznania sa mu postupne dostávalo v dráme Brita Petera Greenawaya Dieťa z Maconu (1993), po boku overeného Johna Turturra úspešne stvárnil jednu z hlavných úloh vo filme Roberta Redforda Quiz show (1994), o tom, že vo svojom povolaní rád hazarduje a obmieňa žánre zase presvedčil účinkovaním v sci-fi Kathryn Bigelowovej Zvláštne dni (1995). Nepochybne išlo v každom prípade minimálne o zaujímavé projekty, ktoré predznamenávali ďalší výraznejší úspech.

Týmto úspechom sa mala stať úloha zraneného vojaka Laszla Almásyho vo vojnovej dráme ďalšieho Brita, Anthonyho Minghellu, a opäť po boku, tentoraz už nadobro preslávenej, Juliette Binoche. Film Anglický pacient (1996) bol nielenže hereckým koncertom všetkých zúčastnených, očaril dokonca aj kritiku, ktorá neváhala udeliť deväť sošiek (okrem iného aj pre Juliette), no veľmi presvedčivého Fiennesa už po druhý a nateraz aj posledný raz nechala pred bránami víťazstva. Nič to však nemení na skutočnosti, že Fiennesov čuch na správny výber rolí až na pár výnimiek spoľahlivo funguje.

Tvorbu po Anglickom pacientovi môžeme rozdeliť na štyri menšie podskupiny. Tou prvou sú tzv. prešľapy, ktorých je vo Fiennesovom prípade našťastie pomenej a vyskytujú sa len sporadicky (Oscar a Lucinda, Pomstitelia, Kráska z Manhattanu), sem z časti zapadá aj nevýrazný Cronenbergov Pavúk (2002) a Rattnerov Červený drak (2002), ktoré nad hladinou únosnosti drží práve Ralphova robota. V druhom rade ide nepochybne o rodinnú súdržnosť a úspešnú hereckú výpomoc vo filmoch mladšej sestry Marthy (Onegin, Chromophobia) a opomenúť nesmieme ani pokusy v animovaných projektoch (Princ Egyptský, Wallace a Gromit).