PANNA ZÁZRAČNICA (ROZHOVOR)

O  filme

Sestra ťa do svojho filmu zavolala?

Nemala inú možnosť! (Smiech.) A nemusela som robiť casting - predsa len ma už trochu poznala.

Je to ťažké mať sestru za režisérku?

Naopak. Odpadnú zbytočné okľuky. Jasne a otvorene mi všetko povie, aj to, ak sa jej niečo nezdá dobré a pravdivé. Niekedy stačí iba pohľad, a viem čo odo mňa chce.

A aké je mať za režiséra Petra Zelenku?

Peter je pokojný typ. A najmä je to človek, ktorý má okolo seba profesionálny tím, takže sa môže výlučne venovať svojej práci.

A sme pri peniazoch. Často sa označujú za vinníka súčasného stav slovenského filmu. Ako to vidíš ty?

Bez peňazí sa samozrejme film nakrútiť nedá. Nikto vám nedá zadarmo materiál ani kameru. Jednoducho treba o všetko bojovať. My sme začali nakrúcať najprv na šestnástku, až po čase sme mohli pokračovať na 35mm film. Myslím si, že každý má možnosť natočiť film. Treba zháňať peniaze kde sa dá, posnažiť sa. Ide o to, či majú  tvorcovia dostatok energie bojovať, alebo nie. Mnohí to vzdajú, dvakrát ich niekto odmietne a oni to zabalia....

Nie je to aj tým, že tá staršia generácia, bola zvyknutá na určitý štandard a do bojových podmienok nepôjde?

Je to možné. Dokonca aj mladšia generácia tvorcov je už sem-tam rozmaznaná. Zo sveta reklám je zvyknutá na iné rozpočty a podmienky. Na druhej strane ak chcú mladí vytvoriť čosi vlastné a naplno sa  realizovať, inak ako v bojových podmienkach to asi nejde. Hnacím motorom musí byť nadšenie pre film.

O  slabikách a o sestre režisérke

O 2 slabikách pozadu sa hovorí ako  o slovenskej Amélii z Montmartru...

To počujem prvýkrát, ale teší ma to. Fakt je, že ide o asi 5 rokov starý scenár, vlastne Katarínin absolventský scenár na VŠMU. Pri jeho písaní sa inšpirovala hlavne svojimi zážitkami a snami. A sny mladých ľudí sú asi rovnaké všade na svete - na Montmartri či na bratislavskom korze.

Je teda aj o tebe?

Je sčasti aj o mne, sčasti aj o sestre, ale nie zas tak úplne...

Ktorá časť je o tebe?

(Smiech.) Neprezradím... Je to iba film. Fikcia s autobiografickými prvkami. Pravda je, že máme maďarskú babičku a tiež používa také rozkošné skomoleniny ako Eržébet. Naozaj máme psa Mr. Spocka, ktorého sme našli na ulici a náš otec je naozaj čert.

Hlavná hrdinka je strašne uponáhľaná. Si taká aj ty?

Ja určite nie. Ja som veľmi lenivá a pohodlná, už dve veci v jednom dni si musím dôkladne naplánovať. To  skôr sestra. Katarína od malička hrala, dabovala, prekladala, istú dobu žila v Paríž, stále niekde poletovala....

Dobrý film vraj možno prerozprávať štyrmi vetami. Skús...

Ha, teraz niečo poviem a Katarína mi vynadá... (Smiech.) Ja to vidím takto: Je to o mladom dievčati, ktoré je síce zabezpečené, ale dosť zmätené. Má prácu, má jej až-až. Má priateľa, babičku, ktorej na nej záleží a aj tak nie je spokojná. Stále má pocit, že jej niečo, niečo podstatné uniká a tak za tým uteká.

Uteká od svojho priateľa, ktorý holduje východnej filozofii...

Miki Křen hrá úplný opak Zuzany. Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. On je ten rozvážny v ich vzťahu, ktorý by mal Zuzanu pribrzdiť, a predsa im to nevyjde.  Otázku, ktorý je ten pravý muž pre život riešime nielen vo filmoch...

Je to teda generačný film? O súčasných mladých?

Ano aj. Teraz sú mladí omnoho akčnejší. Skôr pracujú, v  25 sú už uznávaní experti a analytici, videli svet, uživia celú rodinu. Jednoducho žijú hektickejšie.

Vo filme zaznejú narážky na Star wars a na reklamu...

Tu nejde konkrétne o Star Wars. Ide o to , že pán Hollý, legenda slovenského filmu, ktorý hrá vo filme sám seba, v poslednom období tiež robil dabingy  amerických komerčákov, ale do poslednej chvíle túžil ešte čosi nakrútiť. Sme radi že  nám aspoň symbolicky nakrútil posledný záber filmu. A s tou reklamou - ľudí v nej vnímam  ako uzavretú komunitu so svojím vlastným jazykom, ktorému nikto iný nerozumie, to sú samé brífingy, pekšoty, vojsouvry a breinstormingy. Ale bol to len taký drobný štuchanec, proti reklame nič nemáme, tiež nás živí. (Smiech.)

Hlavná hrdinka je energická, dokonca potrebuje pribrzdiť. Energiu však bolo treba aj za kamerou, nielen pred ňou…

Určite. Katarína so svojimi spolupracovníkmi si splnila sen - nakrútila film. Nezasekla sa ako mnohí iní iba v reklame, alebo v nejakej komerčnej televízii. Obdivujem, že mala tú odvahu, že dokázala zorganizovať ľudí a preniesť svoje nadšenie a energiu na celý štáb. Keď prišla nejaká rana, tak sa zase zdvihla a išla ďalej.