KULT: SMRŤ DÉMONICKEJ EXISTENCII

Hlavné postavy nevedia rozlišovať medzi realitou a halucináciami spôsobenými používaním jednotlivých médií, vo VIDEODROME sa hlavný protagonista – spoluvlastník káblovej televízie Max Renn - vplyvom televízneho signálu mení, neodlišuje medzi reálnym stavom a blúznením, takisto Pikul nedokáže identifikovať, kde sa končí hra a čo je skutočný život. Cronenberg si všíma postavenie človeka v postmodernej dobe – v procese vývoja nových technológií a médií. Zároveň nezabúda ani na svoju najobľúbenejšiu tému – premeny ľudského tela. V jednej scéne filmu VIDEODROME prijíma Max videokazetu priamo do útrob svojej brušnej dutiny. Samotné médium sa tak stáva súčasťou Maxovho tela. Naproti tomu eXistenZ je plný tiel s nainštalovanými bioportami. V týchto filmoch môžeme vidieť aj prvok ožívania médií, vo VIDEODROME je dýchajúca videokazeta, prilba na zaznamenanie halucinácií pôsobí ako fosforeskujúci planktón a napokon aj samotný televízny prístroj ožíva pri Maxových halucináciách. V eXistenZ sú zas hracie konzoly a mobilné telefóny koncipované ako malé živé organizmy.  

Je nutné si uvedomiť fakt, že VIDEODROME vznikol v roku 1983, teda v čase rozmachu spomínaného média, v tom období začal proces pretvárania sa (v nadväznosti na terminológiu Umberta Eca) archeo–televízie na neo-televíziu. Tento film nebol náznakom konca audiovizuálneho média, ukazuje začiatok novej etapy v historickom vývine televízie. Na pozadí príbehu snímky je možné definovať proces, ktorý v tom čase zmenil charakter a napokon aj celú budúcnosť jedného z najvýznamnejších masovo-komunikačných prostriedkov dvadsiateho storočia – ide predovšetkým o rozmach káblového vysielania, rapídne rastie počet televíznych staníc, ktoré v expanzii konkurencie musia hľadať špecificky vyhranenú programovú štruktúru.

Max je spoluvlastníkom takej typickej neo-televízie, programovo úzko vyprofilovanej, uspokojujúcej želania a potreby svojich divákov. Civic TV ponúka násilie a sex, a ako hovorí Max v jednej zo scén: „lepšie v televízii ako na ulici“. Cronenberg vo VIDEODROME vytvoril apokalyptickú víziu sveta v baudrillardovom štýle, načrtáva v ňom otázky spojené s pocitom televíznej prítomnosti, simulovanej reality a zaoberá sa „televíznou chorobou“. Maxa v prvom rade fascinuje niečo nové, dovtedy nevidené, absolútne šokujúce. Správa sa ako audiovizuálny „feťák“, ktorý nutne potrebuje zažiť a hlavne vidieť niečo extrémne, nepoznané a neinscenované. Max tak môže prežívať sexuálne predstavy s motívom násilia (mimochodom to je tiež charakteristické pre Cronenbergove filmy). 

Cronenbergova fikcia o blízkej budúcnosti sveta, poznačeného do veľkej miery vplyvom médií, rozpráva o transformácii ľudského tela, ktorú vyvoláva skúsenosť teleprítomnosti a narábanie s novými technológiami. Ale nielen ťažké halucinácie Maxa Renna vyjadrujú v tejto snímke Cronenbergovu apokalyptickú víziu. „Televízna choroba“ si vyžiadala celé skupiny ľudí, trpiacich na nedostatok žiarenia z katódovej trubice. Novodobý pacienti sú liečení prostredníctvom televíznej obrazovky. Signál ilegálne vysielajúceho programu Videodrome spôsobuje ešte silnejšie poškodenia ako bežné televízne vysielanie. Režisér v motíve choroby z médií používa na zosilnenie efektu hyperbolizáciu. Nadnesený je aj motív manipulácie samotným médiom – Maxove konanie začne ovládať výrobca nevšednej show po vložení špeciálnej videokazety do vnútra Maxovho tela.

Ako som už naznačil, dôsledkom chorôb z médií sa u obidvoch dielach prejavuje neschopnosťou hlavnej postavy pri identifikácii, či svet, ktorý ich obklopuje je realita alebo naopak syntetická – médiami vygenerovaná - skutočnosť.

V prípade eXistenZ pojednáva o svete počítačových hier. Film je akousi štúdiou, ktorou kanadský režisér analyzuje štruktúru, princípy a vlastnosti počítačového média, najmä v zmysle pôsobenia virtuálnej reality a vplyvu virtuálneho obrazu na vnímanie človeka. Ak VIDEODROME vzniká na začiatku osemdesiatych rokov, teda vo významnom období pretvárania televízneho média, deväťdesiate roky predstavujú značný vývoj v počítačovej sfére. Samotné hry sa dostávajú do fázy, ktorej najcharakteristickejšou črtou je prechod od 2D animácie ku kompletne 3D renderovanému prostrediu, čo vyvolalo novú vlnu masového záujmu o interaktívnu zábavu. Jednotlivé počítačové hry v druhej polovici deväťdesiatych rokov dosiahli formu neporovnateľnú z predchádzajúcim obdobím, preto je pochopiteľný aj dátum vzniku filmu eXistenZ (1999).