8.0

Filmová recenzia

Ak podľa názvu očakávate sviežu a hrejivú zábavu, pripravte sa na tvrdé prekvapenie. Keby bolo toto dielko opojným nápojom, malo by podobu ploskačky s drsnou a divokou domácou pálenkou, čo aj z drevorubača spraví usoplené decko...

Príbeh sa točí okolo muža menom Hamo, ktorý žije život nechceného starca na dedine kdesi v pustej hornatine Arménska. Má síce troch synov, tí však za veľa nestoja - ledva ho občas prídu pozrieť. Odkedy ovdovel, trávi teda Hamo kopu času osamote. Jedným z jeho pravidelných rozptýlení je každodenná dochádzka na cintorín, kde obšťastňuje manželkin náhrobok hlasnými a úprimnými monológmi. Jeho tichou spoločníčkou je žena, ktorá chodieva o pár krokov vedľa k inému hrobu mlčať. Jazdia v tom istom autobuse a obaja sú zúfalo chudobní, a tak sa zákonite bariéra medzi nimi postupne láme...

Ak ešte vo vás drieme iskrička nádeje na romantiku, zabudnite na ňu. Tak ako na púšti kvitnú kaktusy a nie orchidey, tak sa aj city musia prispôsobiť ľuďom, čo sa denne brodia snehom za chabou spomienkou a ledva si platia strechu nad hlavou. Ľúbostná zápletka je navyše len druhou rovinou filmu, pričom tú hlavnú nie je také ľahké pomenovať.

Pointa Vodky Lemon sa totiž skrýva sa za dôrazne strohé technické spracovanie a prostý až elementárny príbeh (či skôr poviedkovo načrtnutý sled udalostí). Spolu vytvárajú čosi ako skicu, nabitú silnou atmosférou nepokoja a bezmocnosti, akejsi tlmenej frustrácie, ktorá nie a nie sa zmeniť na apatiu. Film vraví: takto to je, je to o ničom a ty s tým nič nezmôžeš, len trpieť. Záver filmu síce naznačuje novú energiu, ale po predchádzajúcom deji pôsobí skôr ako únik do sna.

Záver tiež kladie otázku, čoho všetkého je možné sa zriecť kvôli prežitiu, a celá snímka je všeobecne popretkávaná rôznymi symbolmi a drobnými nevyslovenými úvahami (cesta, oprašovanie náhrobkov, čakanie na poštu). Na ich vychutnanie sa však divák musí najprv trochu oslobodiť spod bezútešnosti sálajúcej z plátna.

Veľký podiel na vyznení Vodky Lemon má prostredie, v ktorom sa príbeh Hama a Niny odohráva. Neskutočne pustá snehová pláň bez stromov lemovaná skalnými štítmi dokonale evokuje pocit ľadového vetra. Keď sa na jar zmení sneh na blato, nie je to o nič lepšie. Kamera navyše sníma farby tak, že máte pocit čiernobielosti, hoci jasne pred sebou vidíte modrú, hnedú či zelenú. Schátralé budovy a predpotopné autá iba dopĺňajú celkový dojem.

Ťažko povedať, nakoľko je obraz vykreslený v tomto filme typický pre život na post-sovietskom stredoázijskom vidieku. Keď sa však nad tým človek zamyslí, život starca bez rodiny s minimálnym dôchodkom v niektorej z dedín postihnutých nezamestnanosťou, môže byť aj na Slovensku celkom podobný. Rozhodne to nie je príjemná myšlienka - a Vodka Lemon určite nie je príjemným filmom na pozeranie. Ako však vraví klasik: "nepríjemné" neznamená nutne "bezcenné" - práve naopak. Ak si trúfate na drsnú úvahu o starobe, chudobe, láske a smrti, vaša námaha bude bohato odmenená.

Vodka Lemon (Franúzsko/Taliansko/Arménsko, 2003, 84 min.)
Réžia: Hiner Saleem. Scenár: Lei Dinety, Pauline Gouzenne. Hudba: Michel Korb, Roustam Sadoyan. Kamera: Christophe Pollock. Hrajú: Romen Avinian, Lala Sarkissian, Ivan Franěk.