5.0

Filmová recenzia

Keď som svojho času v recenzii Bratstva vlka a neskôr v historickej krimi Vidocq, položartom-polovážne použil spojenie francúzsky Hollywood, mal som na mysli trend, ktorý začal ešte trochu skôr. Prvým a pomerne úspešným pokusom boli Kassovitzove Purpurové rieky. Od začiatku milénia prešli nejaké tie rôčky a koleso času sa dotočilo k Purpurovým riekam 2. Aké sú?

Napriek tomu, že ste už videli celkové hodnotenie začnem trochu pomalšie a obšírnejšie. Francúzsky Hollywood mal niekoľko možností kam sa ubrať. Napriek tomu, že neostýchavo preberal anglo-americké žánre a formálne postupy, stále ešte mohol hodiť do banku nejakú tu mincu navyše. Bratstvo vlka aka Pes Baskervilský, Purpurové rieky aka Seven, ale i Vidocq sťa Holmes na Reinchebašských vodopádoch ponúkli vždy čosi navyše. Či už prácu s farbou a s atmosférou, ale najmä špecifické francúzske nuansy. Spomeniem len záver Bratstva keď rozprávač odchádza pod gilotínu revolúcie. A aj keď niektoré veci boli príliš okaté (opantanie spomalovačkou - napríklad) stále to bol kus zaujímavej a predsa len trochu odlišnej zábavy.

Postupom času však tento prúd kinematografie nabral nečakané obrátky. Zatiaľ čo v prípadoch a la Wasabi sa ešte dalo hovoriť o situačnej komickosti, či o pokusoch o ňu (aj keď často pomocou prežutých pomôcok typu smiešna figúrka…), typ Blanche a Fanfán Tulipán pochoval jeden z klenotov - francúzsku kostýmovú dobrodružnú komédiu (človek, aby bol takmer vďačný za Pirátov karibiku). Je paradoxom, že za mnohým z uvedeného stojí "francúzska nádej/sklamanie prelomu milénií" - Luc Besson. Chlapík, ktorý začínal vo filme bubnovaním v metre (Subway) a skončil farebnou sci-fi rozprávkou a opulentnou Janou z Arku, prehodil výhybku z réžie na scenáristiku/produkciu a začal špirálu francúzskej komercie "šrobovať" vyššie a vyššie.

Nie je teda náhoda, že práve Besson je scenáristicky podpísaný pod Purpurové rieky 2: Anjelov Apokalypsy a, žiaľ, nie je náhoda, že scenár je vôbec najslabšou časťou tohto veľmi priemerného filmu. Zatiaľ čo opičenie sa po iných žánrových filmoch nabralo na obrátkach (schválne koľko "odkazov" nájdete vy), spomeniem len policajta Reda navlečeného v roli Pitta zo Seven (s notoricky zranenou rukou a brušným svalstvom). Okrem francúzštiny, ktorá zaznieva v určitých momentoch veľmi sugestívne a pre anglofilné publikum záhadne, toho veľa nezostalo. Zmysel pre vtip sa stratil v dvoch skromných narážkach na psov a v nezmyselných treniciach medzi Redom a nešikovnejšími kolegami.

Podobne to dopadlo i s "pokusmi" o mysteriózno a (bojím sa to napísať) logiku vecí. Zatiaľ čo celá mystika sa skončí pri vykillovaní dvanástich nešťastných a ampulkách dopingu, logika dostáva nafrak od začiatku po koniec. Ako dôveryhodne asi pôsobí starý "fašoun", ktorý 40 rokov študuje a striehne na svoju príležitosť, keď padne do prvej Indiana - Jonesovskej pasce, na ktorú príde i vzdialená doktorandka religionistiky? Ten výstrel do hlavy bol veľmi-veľmi smutný a po krásnom seba-citačnom príchode Christophera Lee (tak čo to povstane, Nová Európa, alebo Isengard? :) ) to bolí ešte viac.

Keď už sme pri Indym, tak záver filmu nie je inšpirácia, ale bohapusté vykradnutie Dobyvateľov stratenej Archy, a vidieť že Bessonovi pri písaní scenára zázračne pilulky došli, pretože šalel viac a viac. Útek pred vodou (Die Hard 3 ?) a použitie ampulky amfeta… spolu so "záchrannými" vetami "Ako rýchlo to účinkuje?" a "Teraz dobehnem až do Paríža!" mňa a kolegov v kine viedlo nielen k zúfalému rehotu, ale i k myšlienkam, či celý film vlastne nie je promokampaň k spomínanej chémii.

"Ile deža tro tárd" ("Je už príliš neskoro"), zaznie vo filme, v rámci "zvučnej franiny" a je to pomerne výstižné. Som veľmi zvedavý, ako zareaguje na tento výtvor slovenské publikum, pretože veľmi kvalitne a remeselne na úrovni zvládnutá kamera dáva priestor pre (falošný) pocit z celkom zaujímavého mysteriózneho príbehu. Pokiaľ človek (vedome) vypne hlavu a bude si chcieť užiť rýchlu akciu a kopu lakačiek, tak vôbec nemusí odísť z kina tak sklamaný ako ja. Je to možno systémom "keď prší tak leje", ale i farebné filtre a dynamická atmosférická kamera sa mi zdali nepatrične premrštené (akoby suplovali nedostatky scenára) a robili tak medvediu prácu.

Apokalypsa sa koná a to vo Francúzsku. Jeden z jej anjelov, Luc Besson, nenecháva kameň na kameni. Bojte sa. Ja sa bojím.

Les rivi`eres pourpres 2 - Les anges de lapocalypse (Fr., 2004, 106 min.)
Réžia: Olivier Dahan. Scenár: Olivier Dahan. Kamera: Alex Lamarque. Hudba: Colin Town. Hrajú: Jean Reno, Christopher Lee, Camille Natta, Johnny Hallyday, Gabrielle Lazure