FELIX & ROSE - DVAJA V OBLAKOCH

Napriek odmietnutiu iných návrhov sa na pôvodnom scenári veľa zmenilo: „Hlavne som sa zmenila ja samotná. Po dlhšom čase som si ho opäť prečítala, a so spoluautorom, svojim synom Christopherom sme začali zasa úplne z ničoho. Zmenili sme napríklad postavu Felixa z Američana na Francúza, žijúceho v Amerike. V podstate to však je stále príbeh muža a ženy, ktorí strávia spolu celú noc. Ľudia sa ma zvyčajne pýtajú, čo presne to znamená, či to znamená, že sa spolu vyspia. Ale vyzradiť to by bolo ako povedať meno vraha v detektívke."

Meg Ryanová raz povedala - pri romantických komédiách vždy viete, ako to skončí, hlavná je skôr cesta k cieľu. V tomto filme je dôležité to, že Rose aj Felix majú každý svoju cestu, ale ich lietadlá neodletia. Vo väčšine romantických filmov je hlavným prvkom príbehu túžba, v tomto prípade je hlavným motívom príbehu skôr príťažlivosť medzi nimi. Túžba je jednoduchá a priama, môže trvať jedinú noc a nemusí viesť k láske. Príťažlivosť je labyrint, je akosi zahmlená, ale keď sa spojí aj s túžbou, môže vzniknúť niečo veľmi silné.

D. Thompsonová: „Aj ľudia na míle vzdialení môžu po sebe túžiť, často urobia hlúposť a rýchlo môže byť po všetkom. Príťažlivosť je záhadnejšia a môže pôsobiť oveľa dlhšie. Jedného dňa kohosi stretnete a stane sa niečo fascinujúce. Neviete prečo, a nemôžete na neho prestať myslieť. Zavolá vám? Uvidíte sa ešte niekedy? Je veľmi zaujímavé študovať tento čarovný úkaz . Napriek tomu vzťah Felixa a Rose nie je láskou na prvý pohľad, sú v ňom však dva rozhodujúce momenty. A pre Felixa taký moment nadíde skôr než pre Rose."

Thompsonovej ideálom pri písaní scenára a tvorbe postáv bol slávny francúzsky herec Jean Reno, ktorý je zatiaľ známy skôr vďaka akčnejším úlohám. Po tom, ako ho videla vo filme „Purpurové rieky", si ho predstavila v romantickej úlohe, s dlhšími vlasmi, neoholeného... : "Pripomínal mi Lina Venturu, tvrdého muža s jemným vnútrom. Všetko začalo do seba zapadať, ale potrebovala som k nemu nejakú rovnako silnú ženu. Postavu Rose by mohlo hrať viacero herečiek, ale nikto nečakal Juliette Binocheovú, pretože ona už dosť dlho nehrala v komédii. Rada sa však chopila tejto šance a ukázala svoju komickú stránku. Dokázala zahrať Rose ako zraniteľnú a nerozhodnú mladú ženu, skrývajúcu sa za mejkapom, ktorá sa stane krásnou a silnou vo chvíli, keď sa odváži svoju masku odložiť."

Felix je však takisto neistý - žil dlho v USA, mieša už francúzštinu s angličtinou, dosiahol v cudzine úspech, ale stratil kontakt so svojimi koreňmi. Ocitol sa na životnej križovatke a jeho budúcnosť je neistá. Príbeh stojí na dvoch neistých postavách, ktoré sa musia rozhodnúť, ako naložia so svojim životom. Herci sa chceli svojich úloh preto zhostiť presvedčivo, a dôkladne sa spolu s režisérkou pripravovali na nakrúcanie, pozorne skúšali každú scénu, každý dialóg. D.Thompsonová vraví: „Pred nakrúcaním sme veľa skúšali, Jean a Juliette sa chceli o svojich postavách dozvedieť čo najviac. Trochu som ich viedla k svojej predstave, a výsledok bol naozaj vynikajúci. Bola som uchvátená jemnosťou Juliette a Jeanovou emocionálnou silou. Bolo to naozaj fascinujúce."

Zaujímavosťou tohto projektu je, že hoci mal byť najskôr americkou produkciou, neskôr sa stal francúzskou, aby sa nakrúcanie nakoniec dostalo až do Mexika. Nakrúcalo sa desať týždňov v Paríži na letisku Ch.de Gaullea a tri dni v slávnom Acapulcu. Štáb musel získať povolenie k nakrúcaniu na letisku od jeho vedenia, od Air France, colníkov i polície! Počas príprav sa však odohrali tragické udalosti 11.septembra v New Yorku, a povolenia boli zrušené. Bolo netaktné opäť o ne žiadať v Paríži, tak tvorcovia skúsili pokračovať na letisku v meste Lourdes, nebolo to však ono. Nakoniec predsa len dostali na nakrúcanie päť dní v Paríži, potom sa režisérke podarilo vybaviť ešte päť dní, a zvyšok sa nakrútil na podobnom letisku v Lille.

Podľa režisérky Thompsonovej, ktorá sa podieľala aj na strihu, na rozdiel od svojho predošlého filmu „La Buche", v ktorom úplne zmenila poradie scén, tentoraz nemala toľko práce: „Teraz som nemala príliš na výber. Celý film sa odohráva v 24 hodinách, a tak som musela rešpektovať chronologický sled scén."

Ku konečnému výsledku veľkou mierou prispela aj pôsobivá hudba dvorného skladateľa Luca Bessona - Erica Serru, a v záverečnej scéne pieseň „I Try" známej americkej speváčky Macy Gray.

Na otázku, prečo je v súčasnosti tak málo francúzskych romantických komédií, režisérka odpovedá: „Je to možno skôr súčasť americkej kultúry, napadá vás tak veľa mien. V romantickej komédii veľmi veľa závisí na naivite, vo Francúzsku sme možno príliš upätí alebo cynickí, hovoríme si - tak toto neberiem, na toto neskočím. Aj tí najtvrdší z nás však stratia hlavu keď sa zamilujú, tak čo? Milióny ľudí sa kedysi šlo pozrieť do kina na „Muža a ženu". Tak prečo nie teraz? Aj Felix a Rose sú predsa muž a žena."
 
Décalage horaire (Francúzsko/Anglicko, 2002, 91 min.)
Réžia: Daniéle Thompson. Scenár: Christopher Thompson, Daniéle Thompson. Kamera: Patrick Blossier. Hudba: Eric Serra. Hrajú: Jean Reno, Juliette Binoche, Sergi López, Scali Delpeyrat, Lucy Harrison, Karine Belly.