NO

10

Filmová recenzia

Milí diváci a milovníci filmov,
dovoľte, aby som prerušil vaše pokojné čítanie Kinemy týmto dôležitým oznamom. Do kín prichádza No, film o hrdinoch reklamy z obdobia osemdesiatych rokov v Čile. Rád by som vám najprv predstavil jeho príbeh:

NO! NO! Nie!

Oznamovala reklamná kampaň v roku 1988 súvisiaca s referendom, ktoré mohlo rozhodnúť o konci vlády diktátora Augusta Pinocheta. Úspešný marketingový pracovník René Saavedra je oslovený predstaviteľmi politických strán, aby vytvoril stratégiu pre televízne publikum. Napriek násiliu, zmiznutiam a nespravodlivým procesom sa rozhodne uskutočniť optimistický, naivný koncept, ktorý by pomohol voličom prekonať strach z odmietnutia režimu. René postupne začína pociťovať ohrozenie vlastného a synovho bezpečia – zatiaľ, čo jeho nadriadený Lucho sa ocitne v opozičnej kampani vedenej za prijatie Pinocheta. Rozhodne osud čilskej demokracie marketingová vojna vedená počas 27 nocí?

Prečítajte si 10 dôvodov, prečo je dôležité No vidieť:

1. Pretože bol nominovaný na ocenenie Oscar v kategórii cudzojazyčný film a vychválili ho kritici na festivale v Cannes.

2. Pretože zbožňujete svet marketingových odborníkov zo závislosti na seriáli Mad men.

3. Pretože chcete vidieť 34 ročného Gaela García Bernala, ako križuje mestské ulice na skateboarde.

4. Pretože vďaka hercovmu stvárneniu fiktívneho hrdinu Saavedru spochybníte, či ho vytvorila fantázia dramatika (scenár bol inšpirovaný nepublikovanou divadelnou hrou El Plebiscito). Postavy, ktorá musí denne oscilovať medzi vymýšľaním spôsobu, ako predať demokraciu a ako predať telenovelu, alebo kolový nápoj.

5. Pretože tvorcovia filmu zvolili autentický vizuálny štýl s využitím ručnej kamery a dobových technických prostriedkov, ktorý vám pripomenie domáce videokazety z osemdesiatych rokov.

6. Pretože režisér Pablo Larraín obsadil v produkcii aj pôvodných tvorcov „Nie“ stratégií, zahrali si však účastníkov opačného tábora. Zatiaľ, čo Larraínov film Post Mortem opisuje nástup Pinocheta k moci, No sa sústreďuje na ustanovenie demokracie. Konflikt možno vidieť aj medzi hlavnými hrdinami – zatiaľ, v Post Mortem vystupoval introvertný zamestnanec márnice, Saavedra je naopak bezstarostný, dobre zabezpečený a vykonávajúci kreatívne povolanie.

7. Pretože rozprávanie príbehu je dynamické, humorné, vyznačujúce sa ostrými dialógmi – a teda prístupné aj pre bežného návštevníka kina. Ako povedal sám režisér v rozhovore pre Indiewire: „ Príbeh funguje na viacerých úrovniach, ako zábava, pri ktorej divák skonzumuje popkorn a vníma emócie, alebo na úrovni intelektuálnej s ambíciou politickej analýzy.“

8. Pretože No tak možno prirovnať k vynikajúcemu filmu Dobrú noc a veľa šťastia – zatiaľ, čo jeden ilustruje víťazný boj americkej žurnalistiky so štátnym útlakom za čias Studenej vojny, druhý opisuje zápas čilskej reklamy s diktátorom. V oboch prípadoch sa nepriateľ schováva za svetlá televíznej obrazovky a zastrašuje pomocou účinnej atmosféry paranoje.

9. Pretože podobne ako v prípade spomínanej drámy Georgea Clooneyho, aj No využíva autentické reklamné a reportážne záznamy, ktoré približujú dobu účinne ako ktorýkoľvek dokument. Na pozadí uvoľnenej atmosféry reklamného umenia totiž prebieha život ohrozujúci konflikt idealizmu a skostnatených zásad. Politických, mediálnych.

10. Pretože No ponúka nádherne dvojzmyselný záver spochybňujúci jednak spoločnosť, jednak reklamnú etiku, ako aj zásady hlavného hrdinu.

Neľutujte svoje peniaze za inteligentnú zábavu.
No je nové ÁNo.

No (Čile / USA / Francúzsko / Mexiko, 2013, 118 min.)
Réžia: Pablo Larraín