4.0

Filmová recenzia

Bola noc – film zlý, krutý – a ja slabý, pochudnutý
v ruke trpko zvieram lístok v kine.
Sedel som tam zadumaný, držiac jazyk za zubami,
vravím si: „Boh pomôže mi, nech moja myseľ zabudne.“
V akej sme to dneska dobe, strašnej, temnej, osamelej,
keď filmári si vrecká mastia na tých, čo nikdy nevrátia sa?
„Film,“ vravím, „komu, že ty vlastne slúžiš?
So scenárom, čo dušu mučí, nudou, ktorej sa mozog búri –
prezraď teraz úprimne, či v tebe nájdem napätie hodné mena Allan Poe?
Prosím ťa, vrav úprimne.“
Havran kráka: „Veru nie.“

Historická fikcia nás zavedie do chmúrnej hmly 19.storočia, kde tvorí úzkosťami sužovaný spisovateľ Edgar Allan Poe. Zdá sa, že postavy z jeho poviedok prenasledované rôznymi obsesiami inšpirovali sériového vraha vyčíňajúceho v Baltimore. Detektív Fields prichádza požiadať autora o pomoc pri polapení šialenca. Zakladateľ žánru detektívky a významný predstaviteľ literárneho hororu trávi čas pri poháriku a so svojou milovanou Emily. Medzitým sa vrah pripravuje na vlastné prerobenie slávnych príbehov, ako sú Jama a kyvadlo, Vraždy v ulici Morgue, či Maska červenej smrti. Znie to vzrušujúco a strašidelne?

Vravím si: „Veru áno...“

Režisér James McTeigue sa do filmového sveta zapísal najprv spoluprácou s bratrami Wachowskými (trilógia Matrix) a relatívne obľúbenou adaptáciou komiksu V ako Vendetta, odvtedy jeho kariéra skôr upadala. Jeho tretí film, Havran je priamym dôkazom toho, ako dokážu atmosféru udusiť prázdne dialógy (ktoré v tomto prípade vytvorila dvojica scenáristov Ben Livingstone a Hannah Shakespeare). Chýba práca s prostredím, historickým obdobím, psychológiou a temnotou skrytou vo všednej existencii, s ktorou úspešne operovali Poeove príbehy. Havran sleduje najbežnejšiu trilerovú schému, akčné scény a napätie absentujú. John Cusack sa zas v roli spisovateľa snaží pôsobiť svetácky a excentricky, prekonáva však svoje tradične nezaujímavé herectvo?

Havran kráka: „Veru nie.“

Ako naháňačka napreduje, detektívka stráca tajomnosť, zloduch sa osobnosťou ani neblíži k sofistikovaným a démonickým šialencom z poviedok. Jeho motívy akoby kopírovali záujmy opatrovateľky z filmu Misery nechce zomrieť podľa románu Stephena Kinga. Na druhej strane, je možné, že film utrpel hlavne nižším rozpočtom, keďže v mnohých momentoch vyzerá veľmi lacno (údajne bol natočený hlavne v Maďarsku a Srbsku). Vyšetrovanie vrážd sa nesie v duchu monotónnych dialógov, výkrikov postáv do prázdna, občas sa mihne krvavejšia alebo drastickejšia scéna, okrem toho sa veľa na plátne neudeje. Prekoná Havran tak niektoré zo svojich inšpirácií ako sú: Sedem, Ospalá diera, alebo Ritchieho Sherlock Holmes?

Havran kráka: „Veru nie.“

Pravdou zostáva, že Poe v októbri 1849 niekoľko dní pred smrťou zmizol, až ho našli v delíriu ležať uprostred ulice. Snímka Havran mala ambíciu sa s touto záhadou pohrať, ale nakoľko divákov upúta jej koniec, nechávam na očakávaniach každého z nich. V rukách zrelšieho tvorcu sa film mohol stať klenotom žánru, takto z neho ostala iba slabá kostra.

Havrana privalil tieň nudy, čo každou filmovou sekundou mohutnie,
nevzchopí sa, veru nie...

The Raven (USA, 2012, 111 min.)
Réžia: James McTeigue. Scenár: Ben Livingston, Hannah Shakespeare. Kamera: Danny Ruhlmann. Strih: Niven Howie. Hudba: Lucas Vida. Hrajú: John Cusack, Alice Eve, Luke Evans, Brendan Gleeson, Brendan Coyle, Oliver Jackson-Cohen, Pam Ferris