VIETE, ČO SA DEJE OKOLO VÁS, KEĎ SPÍTE?

Oren Peli: „Prešli sme veľa domov, ale keď sme našli tento, tak sme neváhali, dali sme ponuku a bol náš. Bolo to po prvý krát keď som začal bývať v dome. Celý život som si prenajímal väčšinou malé byty a vždy v tichých štvrtiach. Veľmi rýchlo som zistil, že dom si žije vlastným životom, že vydáva svojské zvuky, ktoré som pred tým v bytoch nepočul. Cez deň sa človek na zvuky až tak nesústredí, ale v noci je všetko počuť oveľa zreteľnejšie.“

„V dome, a okolo neho sa veci tak trochu pohybovali, občas spadol z poličky uterák. Netvrdím, že by sa s ním hral dáky duch, alebo niečo podobné, ale naozaj sa to dialo tak pár krát do mesiaca. Boli to vlastne maličkosti, na ktoré som nebol zvyknutý. Napadlo mi, že umiestnim v dome kameru, ktorá by mohla tieto „paranormálne javy“ nasnímať.  A takto postupne vlastne prišiel nápad natočiť film."

Peli sa netají tým, že je veľkým fanúšikom filmu Blair Witch a vždy túžil niečo podobné natočiť. V novom dome, prišiel na nápad ako niečo podobné vytvoriť. Odcestoval do Hollywoodu, kde absolvoval casting so 150 uchádzačmi, medzi ktorými našiel Katie Featherston a Micaha Sloata.

Oren Peli: „Na natáčanie som sa pripravoval niekoľko mesiacov. Hral som sa so svetlom. Potreboval som, aby nič, nepôsobilo umelo. Všetko muselo byť absolútne prirodzené. Tak ako to bolo pri Blair Witch a Open Water chcel som spraviť horor, ktorý by človeka držal v stálom napätí a strachu. Bez toho, aby musela tiecť krv potokom. Vo filme je veľa scén, ktoré prebiehajú v absolútnom tichu. Prirodzene sa tak vyžaduje od diváka, aby takmer nedýchal, aby bol pozorný a sledoval každý najmenší pohyb a každý aj najslabší zvuk.“

„To, že pracujem na filme som nepovedal nikomu, ani svojim rodičom. Musel som tak urobiť až vtedy, keď sa k nám ohlásili na návštevu. Dom bol hore nohami a ich momentálna návšteva bola jednoducho nereálna. O príprave filmu tak vedelo naozaj iba pár ľudí a navyše, celé to trvalo iba sedem dní.“

Peli prihlásil svoj film na štyri alebo päť festivalov. Projekciu mu potvrdil iba jeden. Screamfest. Festival hororu, ktorý sa koná každoročne v októbri v centre Hollywoodu, priamo na Hollywood Boulevard v legendárnom Chinese Theatre.

Po projekcii sa začalo o film zaujímať viacero ľudí. Zakladateľka festivalu Rachel Belofsky „pritlačila“ Peliho, aby poslal film redaktorovi populárnej hororovej webovej stránky Dread Central Stevovi Bartonovi. Ten nešetril chválou. Tu sa začala ročná snaha uviesť film do širšej distribúcie.

Oren Peli: „Vidieť Paranormal Activity v kine medzi divákmi, ktorí si zaplatili vstupné a sledovať ich ako si zakrývajú oči a kričia od strachu bol zážitok, na ktorý nezabudnem do konca života.“

Po prvom verejnom premietaní sa Pelimu začalo ozývať množstvo ľudí. Muži, ženy, všetkých možných vekových kategórií, ktorí mu vraveli alebo písali, že po vzhliadnutí filmu mali alebo stále majú problémy zaspať.

Oren Peli: “Spočiatku som si myslel, že sa len snažia podporiť ma, že sú milí ale pozitívnych reakcií prichádzalo stále viac. Pochopil som, že ľuďom sa film naozaj páčil. Začali doslova zúrivo blogovať a na našu webovú stránku prichádzalo stále viac a viac dotazov, otázok a komentárov. Chceli vedieť, v ktorých kinách si môžu film pozrieť. A my sme nemali žiadnu odpoveď. Bolo to doslova surreálne. Videl som naozaj veľké množstvo filmov, ale nikdy pri žiadnom som nevidel takúto reakciu. Začal som intenzívnejšie premýšľať nad pokusom dostať film do kín.“

Pelimu sa podarilo nájsť agenta, ktorý jeho film predstavil v spoločnosti Paramount Pictures a DreamWorks. Medzitým vyšli pozitívne kritiky v Los Angeles Times a Variety. Spoločnosť DreamWorks ponúkla, že z filmu spravia veľkorozpočtový re-make so známym obsadením, ktorý by mohol režírovať sám Peli. Prišlo však nečakané rozdelenie oboch spoločností. Na film sa zabudlo a zostal uložený v archíve.

Nie však na dlho. Iba pred pár mesiacmi oznámilo štúdio Paramount, že film bude premietnutý na Austin´s Fantastic Fest, 24. septembra a neskôr na niekoľkých testovacích projekciách, na základe ktorých by sa rozhodlo, či pôjde film do širšej distribúcie. Spravili tak menší test. Vytvorili webovú stránku, na ktorej si mohli diváci film vyžiadať do svojich kín. Podmienkou spoločnosti však bolo číslo 1 000 000, teda 1 000 000 vyžiadaní. To, že bude dosiahnuté za niekoľko dní nečakal nikto.

Diváci tak po prvý krát v histórii rozhodli o celoštátnej, a tým aj o celosvetovej distribúcii filmu. Svetové distribučné práva  sa predali za jeden deň. Podobne ako pri Blair Witch, po ktorom mali ľudia strach stanovať v lese a Open Water, po ktorom mali strach plávať v oceáne, majú mnohí po vzhliadnutí Paranormal Activity strach zhasnúť a pokojne zaspať....

Dobrú noc.