SLEPÉ LÁSKY - PRVÝ SLOVENSKÝ FILM TOHTO ROKA

SLEPÉ LÁSKY - PRVÝ SLOVENSKÝ FILM TOHTO ROKA

článok



Nájsť si to pravé miesto naplnenia a šťastia na svete je neraz ťažké pre nás vidiacich, o čo citlivejšia je táto cesta pre ľudí nevidomých. Film Slepé lásky je ľudsky úprimnou snahou o zobrazenie sveta nevidomých a súčasne citlivou a emocionálne mimoriadne silnou výpoveďou o ich najintímnejších citoch a pocitoch. Hlavnými protagonisti filmu sú štyria ľudia, ktorí sú od narodenia slepí. Vytvorili a stále si vytvárajú svoj vlastný svet, často s veľmi neobyčajnými, osobitými predstavami, vnemami a snami. Režisér Juraj Lehotský sa vo svojom celovečernom debute snaží nájsť hodnoty a krásu v živote Petra, Mira, Eleny a Zuzky. Štyroch nevidomých ľudí, ktorých osudy spája spoločná téma – láska.

Peter Kolesár je učiteľom hudby na základnej škole pre nevidiacich v Levoči. Učí nevidomých hrať na klavíri a spievať v zbore. Peter má fantastickú imagináciu, ktorú preciťuje cez zvuky, hudbu... cez počuté. Peter žije so svojou ženou v panelákovom byte, kde medzi štyrmi stenami prenikajú do svojich fantazijných svetov. Túži „uvidieť“ more... splniť si svoj životný sen.

Miro Daniel je nevidomý Róm. Jeho postava prešla počas nakrúcania najväčšími zmenami. Práve prežíva veľkú lásku s Monikou - bielym, takmer slepým dievčaťom. Majú sa veľmi radi, chodia spolu na výlety, zatancovať si... Monikini rodičia ale ich láske neprajú. Na príčine je Mirova farba pleti, ktorá vo svete nevidiacich nie je podstatná. Miro chce o svoju lásku bojovať.

Slepé lásky - prvý slovenský film tohto roka Slepé lásky - prvý slovenský film tohto roka

Elena a Laco sú nevidomí manželia, ktorí čakajú dieťatko. Príbeh predstavuje ponor do cítenia nevidomej ženy – budúcej matky. Prežívame s ňou radosť i strach a hlavne veľkú túžbu a silu mať dieťa a vychovať ho. Je to príbeh o jej túžbach, o čakaní, o tajomstve, ktoré v sebe skrýva. Elena a Laco spolu prežívajú nové jemné situácie naplnené radosťou aj otázkami. Narodí sa im vidiace či nevidiace dieťa? Cez svoje životy vedia, že akýkoľvek život má veľkú cenu. Príbeh je o jej veľkom odhodlaní vychovať dieťa.

Zuzka Pohanková má štrnásť. Skončila základnú školu pre nevidiacich a po prázdninách nastupuje ako jediná nevidiaca do strednej školy medzi vidiace deti. Tam sa odkrýva pre ňu neznámy svet, v ktorom sa  musí podriadiť úplne novým pravidlám. Zuzka má rada klasickú hudbu a ako každé mladé dievča chce milovať a byť milovaná. Svoju prvú lásku začne spoznávať cez internet na chate...


ROZHOVOR S JURAJOM LEHOTSKÝM – režisérom filmu

Na počiatku filmu Slepé lásky, ktorý sa na jar 2008 dostáva do slovenských kín, bol scenár s názvom Hľadanie. V roku 2005 získal Cenu Tibora Vichtu v kategórii Dokumentárny film. Aká bola táto pôvodná verzia?

Hľadanie bolo prvou verziou scenára filmu Slepé lásky, po ktorej nasledovali ďalšie. Pôvodná verzia rozprávala o súčasných protagonistoch filmu. O ich výnimočnosti, o ich vnútorných citoch a o svojráznom prežívaní veci. Boli v nej prvé dobré nápady, ale chýbalo jej niečo, čo by všetkých predstaviteľov spájalo. Chýbala spoločná téma, ktorou sa neskôr stala láska.

V istej fáze ste vraj chceli tento scenár realizovať ako hraný film?

Zaujala ma téma slepého dievčaťa, ktoré sa zaľúbi do muža, ktorého nikdy nevidelo... len ho cíti, stretáva... možno počúva. Zaujímalo ma, čo môže byť pre ňu impulzom k tomu, aby sa zamilovala. Chcel som filmom nájsť a vidieť podstatu lásky... Pýtal som sa či je láska viditeľná alebo neviditeľná. V minulosti som sa pokúšal napísať niečo na túto tému so Zuzkou Liovou. Ale čoskoro som prišiel na to, že musím nájsť skutočných ľudí... skutočné nevidomé dievča, ktoré sa zamiluje... Takže som sa vybral cestou dokumentu.

Slepé lásky - prvý slovenský film tohto roka Slepé lásky - prvý slovenský film tohto roka

Prečo ste si práve túto tému vybrali pre svoj celovečerný debut?

Ja sa rád vždy pohybujem v oblastiach ktoré sú pre mňa v niečom nové a neprebádané. V tomto prípade to je prežiť a precítiť život z pohľadu nevidomého. Ako prvú som videl tému opusteného slepého dievčaťa, ktoré žije mimo mesta. Dievčaťa, ktoré túži milovať ale nemá koho... je slepá a hľadá lásku. Videl som v tom paralelu súčasných ľudí, ktorí ťažko nachádzajú lásku. Lákalo ma vytvoriť dobrý príbeh, ktorý by sa inšpiroval skutočným životom nevidomého dievčaťa. Hľadal som a nakoniec sa film rozrástol na štyri postavy. Každá z nich rieši inú podobu lásky. Myslím, že to o čom som sníval sa mi nakoniec podarilo nájsť aj keď trochu inak. V dokumente to tak chodí, všetko je inak, ale vaše podstatné túžby sa naplnia.

Ako a kde ste vyberali hlavných protagonistov?

Nájsť tých správnych bolo ťažké a trvalo to nejaký čas. Cestoval som po Slovensku a navštevoval som dopredu vytipovaných ľudí. Mojou túžbou bolo nájsť takých, ktorí v sebe ukrývali potenciál pre zaujímavý príbeh. Hľadal som nevidomých, ktorí nikdy nevideli... takže ich predstava o svete nebola nijako ovplyvnená videním... zostali žiť vo svojom vlastnom svete. Teraz sa teším, že každý z nich dal filmu niečo iné. Som rád, že každý protagonista žil svojim spôsobom iný originálny príbeh na tému láska.

Keďže Slepé lásky sú dokumentom a ich realizácia trvala tri roky, došlo v životoch hlavných protagonistov k nejakým zmenám, ktoré výrazne ovplyvnili výslednú podobu scenára a následne i filmu?

Práca na scenári trvala nejaký čas. Životné príbehy protagonistov sa v oblasti lásky veľakrát vyvíjali rôznym smerom. Film vznikal časozberným spôsobom, takže scenár bol do značnej miery formovaný skutočným životom postáv. A ten často prinášal veľké prekvapenia. Udialo sa veľa pozoruhodných vecí, ktoré sme nakrútili a sú vo filme. Láska medzi ľuďmi je veľmi krehká vec. Veľakrát som tŕpol, aby sa vzťah dvoch ľudí nerozpadol. Bola to niekedy veľmi napínavá cesta, ale myslím že sa nám ju podarilo nakrútiť.

Na scenári s vami spolupracoval Marek Leščák. V akej fáze výroby sa pridal k vám a čo bolo jeho hlavnou úlohou?

Spomínal som, že prvej verzii scenára chýbala spoločná téma. V začiatkoch som sa radil s režisérom a pedagógom Dušanom Hanákom, ktorý ma veľmi povzbudil v ďalšej práci. Cítil som, že potrebujem scenár dostať do podoby, ktorá by fungovala z hľadiska dobrého spádu a dobrej dramaturgie. Uvedomil som si, že musím s niekým spolupracovať, s niekým s kým by som si rozumel. Dnes som veľmi rád, že som nezostal pri tom sám a našiel som výborného  scenáristu Mareka Leščáka, s ktorým plánujem písať svoj ďalší film. V spolupráci s ním som objavil radosť z písania. Pri spoločnom písaní vznikali mnohé radostné, zábavné a vzrušujúce chvíle.

Ako prebiehala vaša spolupráca? Zúčastňoval sa Marek Leščák i nakrúcania?

Naša spolupráca sa vyvíjala veľmi dobre. Marek sa už nejaký čas pohyboval v oblasti dokumentu a dobre vedel čo si to vyžaduje. Obaja sme vedeli, že treba vymyslieť ešte mnoho nového a to sa nedá len tak pri počítači. Spoločne sme preto vycestovali za našimi protagonistami a pozorovali ich životy. A vždy sme sa potom vracali domov s dobrými nápadmi. Marek spoznal protagonistov a tak sme obaja vedeli, čo od nich môžeme očakávať. Pri písaní sme si s Marekom veľmi dobre porozumeli čo chceme danou scénou povedať a ako má pôsobiť. Marek na pľac nechodil, netúžil po tom a bolo to lepšie aj pre mňa. Ale v strižni sme si vždy spolu prezreli denné práce a mali spoločnú radosť.

Slepé lásky - prvý slovenský film tohto roka Slepé lásky - prvý slovenský film tohto roka

Ako sa vám spolupracovalo so slepými nehercami?

Slepí neherci sú veľmi vzácni herci. Pred kamerou žili svoje životy a málokedy boli neprirodzení. Nefungovala u nich akási sebakontrola a nervozita, že ako sa uvidím... Každý bol iný a od každého z nich som očakával iný druh prejavu. Peter mal zmysel pre rôzne úlety, dali sa s ním nakrúcať priam nemožné veci. Miro bol výborný typ frajera, ktorý večne nosil tmavé okuliare a nikdy nepoužíval slepeckú palicu. Zuzka bola krásna v svojej nevinnosti, Elena skrývala akési tajomstvo. Objavil som v mojich protagonistoch veľkú predkamerovú prirodzenosť. Mojou túžbou bolo vždy tvoriť zaujímavé príbehy, nakrúcať so skutočnými ľuďmi, inšpirovať sa ich životmi. Som rád že som objavoval mnohokrát milé a úsmevné veci. Raz pri návšteve nevidomého Petra som si všimol ako sedí pri zaprášenej telke, „pozeral“ skoky na lyžiach ...počúval pozorne zvuk odrazu a dopadu skokana a len tak si rátal „... raz, dva, tri, štyri ... tak tento mohol skočiť 123 metrov ...“ To sú také milé absurdity, ktoré som objavoval. A ktoré sa dostali i do výslednej podoby filmu.

Kameramanom filmu bol Juraj Chlpík, ktorý spolu s vami absolvoval odbor fotografia na Strednej umelecko–priemyselnej škole v Bratislave. Ako ste si rozumeli na pľaci?

Práca s Jurajom Chlpíkom bola veľmi výnimočná a zaujímavá. Myslím, že aj pre neho to bola dobrá skúsenosť. Našou spoločnou snahou bolo vidieť veci maximálne prirodzene s takým svetlom ako to v živote chodí. Myslím, že bolo veľakrát umením nakrúcať po tme. Často sme si hovorili ‘Ako to nakrútiť? Veď oni si nesvietia! Žijú v úplnej tme‘. Bola to milá absurdná skúsenosť.

V Slepých láskach je i jedna animovaná sekvencia, v ktorej sa objaví i malá ponorka z filmu Karla Zemana Vynález skazy. Bola už v pôvodnom scenári?

Zemanov Vynález skazy ma inšpiroval k nápadu s podmorským svetom. Protagonista Peter mal rád rozhlasovú hru podľa knihy Julesa Verna 20 000 míľ pod morom, ktorej dej sa tam odohráva  a tak mi napadlo, že by bolo výborné, keby sa pod morskou hladinou stretli dve bytosti, ktoré sa spoznávajú hmatom. A tak si chobotnica ohmatáva Petra a Peter ohmatáva chobotnicu. Petrova nevidomá žena Iveta rada štrikuje a tiež počúva verneovky, ale ako sama hovorí v živote by do morských hlbín nešla...bála by sa. Zrazu som dostal krásny nápad - posadiť ju do ponorky. Vznikol tak nový fantazijný svet dvoch nevidomých ľudí. On je na podmorskej výprave a ona je vlastne mysľou niekde v bezpečí v ponorke... Som veľmi rád, že som na tomto filme mohol spolupracovať so šikovnými animátormi pod vedením Miša Strussa a pána Štefana Martauza.

Jedným z producentov filmu bol i Marko Škop, ktorý sám je úspešným dokumentaristom. Ako sa vám s ním spolupracovalo?

Musím povedať, že spolupráca s Markom bola a je stále výborná. Už v začiatkoch, keď som sa na neho obrátil s prosbou, či by Slepé lásky nemohli vzniknúť v spoločnosti Artileria, prejavoval radosť so spolupráce. Aj keď spočiatku nešlo všetko ľahko filmu fandil a veril mu. Marko Škop spolu s Jankom Melišom svojou profesionalitou vytvorili veľmi dobré podmienky pre jeho vznik. Spolupráca s ním však bola nielen producentská, ale aj tvorivá. Spoločne s vynikajúcim strihačom filmu Františkom Krähenbielom a scenáristom Marekom Leščákom bol Marko Škop i spoludramaturgom Slepých lások. Som rád, že sme taká kamarátska filmová družina.


autor press kit 20.2.2008
  • Slovenské Slepé lásky na DVD (01.07.2009 11:51:37)
  • Slepé lásky sme nerobili pre peniaze... (28.05.2008 20:17:27)
  • Slepé lásky (27.03.2008 12:37:54)
  • DVD Slepé lásky v UK! (06.08.2009 23:01:59)
  • Slepé lásky oceňované... (24.06.2009 17:19:48)
  • Slepé lásky v Ríme (19.03.2009 11:12:54)
  • Slepé lásky získali ceny na Sibíri i v Mexiku (08.03.2009 22:28:47)
  • Slepé lásky uvidí celý svet (06.02.2009 12:01:00)
  • Nominácia pre Slepé lásky (01.02.2009 22:19:50)
  • Slepé lásky bez Oscara (15.01.2009 11:33:33)
  • Oscarové Slepé lásky? (19.09.2008 10:11:17)
  • Slepé lásky v Česku (08.09.2008 11:25:19)
  • Slepé lásky v Charlie (30.05.2008 8:49:40)
  • Meno:
    ODOSLAŤ
    :)
    REBRÍČEK SK
    01 |
    návšt. 50476
    02 |
    návšt. 11232
    03 |
    návšt. 6387
    04 |
    návšt. 5029
    05 |
    návšt. 4829
    06 |
    návšt. 3812
    07 |
    návšt. 4039
    08 |
    návšt. 2951
    09 |
    návšt. 1913
    10 |
    návšt. 1868
    REBRÍČEK US
    01 |
    $82,0 mil.
    02 |
    $7,4 mil.
    03 |
    $3,9 mil.
    04 |
    $3,2 mil.
    05 |
    $3,2 mil.
    06 |
    $2,5 mil.
    07 |
    $2,1 mil.
    08 |
    $1,7 mil.
    09 |
    $1,4 mil.
    10 |
    $1,1 mil.
    SOCIÁLNE SIETE
    KOMENTÁRE
    Kinema.sk - filmy, seriály

    sector logo
    network
    ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.