PINOCCHIO

Pinocchiov príbeh je všeobecne známy, tak len v stručnosti zhrniem dej. Jedného krásneho rána, sa v malebnom prímorskom mestečku uvoľní z idúceho drevorubačského voza väčší kus píniového dreva a veselo sa (podľa vzoru z Nezvratného osudu 2) „rozbehne" dole kopcom, až sa zastaví pri dverách rezbára Gepetta. On sa z akých si neznámych pohnútok, rozhodne z pekného dreva vyrobiť peknú bábku a nazvať ju príznačne Pinocchio. Nejde však o klasickú bábiku, ale o neposedný kus vytvarovaného a až príliš živého dreva. Formou pokus - omyl sa Pinocchio postupne zoznamuje s pravými životnými hodnotami a mení sa tak na správneho chlapca. Decký divák sa tak má hravou formou naučiť, čo je správne a čo nie. Myšlienka je to skutočne ušľachtilá, horšie je to už z jej filmovým spracovaním.

Poďme ale najprv ku kladom Benigniho edukatívnej rozprávky, ktorej venoval viac ako pol roka práce a s rozpočtom 45 miliónov dolárov natočil najdrahší taliansky projekt. Autor citovej vydieračky Život je krásny, sedel nielen na režisérskej stoličke a zároveň stál pred kamerou, ale spolu s dvorným scenáristom Vincenzom Ceramim napísal aj scenár. Najnovšia adaptácia knihy kaviarenského povaľača, novinára a spisovateľa Carla Collodiho patrí k vôbec najvernejšej a najviac sa drží originálu (scéna Pinocchiového obesenia, Pinocchiova veľkosť...). Benigni sa k výchovnej téme, ktorá spisovateľa Collodiho napadla v súvislosti s nevychovanosťou talianskych detí, postavil svojským a neopakovateľným spôsobom. Natočil tak fantasknú rozprávku, vsadenú do magického, farbami presýteného až gýčovíteho sveta. Neváhal s použitím primeraného množstva počítačových trikov, kostýmových variácii a jasnej, kulisovo výtvarnej štylizácie, nesúcej znaky štúdiovej práce. Na filme pracoval známy hollywoodsky kameraman Dante Spinotti (Červený drak, L.A. Utajené skutočnosti) a aj vďaka nemu a výborným hudobným kompozíciam Nicola Piovaniho (Život je krásny), mohla vyniknúť scéna úvodného príchodu Modrej víly (v podaní Benigniho životnej partnerky Nicoletty Braschiovej) na koči zapriahnutom stovkou myšiek, ktorá patrí k tým najlepším.

To boli klady a teraz k tým menej príjemným pocitom, ktoré vás pri návšteve kina asi neminú. Od vašej predstavivosti a sympatiách k talianskému komikovi, závisí schopnosť akceptácie faktu, že Pinocchia stvárňuje 50-ročný herec oblečený v hroznom pyžamku, ktorého ústa sa otvoria asi v 5 minúte filmu a definitívne zatvoria, až na úplnom konci. Herecké a dialógové sólo zvláda Benigni pomerne slušne (nekazí ho ani vydarený český dabing) a je len na vás a na hore uvedených podmienkach, ako ho celé strávite. Ak vás jeho herecký exhibicionizmus otrávi už v prvej minúte, je úplne zbytočné, aby ste v kine sedeli ďalej. Ak predsa len ostanete, čaká vás úplne odlišný príbeh, aký v roku 1940 vyšiel z Disneyho továrne. Napriek dejovému zjednodušeniu dokázal Disney ponať Pinocchia oveľa prirodzenejšie, hravo a hlavne zábavnejšie. Benigniho scenár sa bohužial odhodlal len k neosobnému mentorovaniu postavenom na stále rovnakej schéme (Pinocchio niečo vyvedie, nesie následky, je pokarhaný, sľubi že už to nespraví, Pinocchio niečo vyvedie... atď.) s minimom nadhľadu a zábavnosti (až na scénu, kedy sa zničený Pinocchio vracia po hroznej noci s reťazami na krku, rukách a nohách domov a Víla sa ho pýta, ako bolo v škole). Vďaka tomu som ako divák, postupne prepadal nude a stále som nechápal, z akého dôvodu sa chce mimoriadne živá bábika/človek, stať ľudským tvorom. Pôvodná myšlienková sila Collodiho diela sa vytratila pod ťarchou neustáleho poučovania, čo sa má a čo nemá.

Pinocchiom si Benigni splnil svoj veľký sen, ale divákov ním veľmi nenadchol. Dal tak možnosť kritikom premýšľať nad zbytočnosťou svojho diela, čo je pre autora tá najhoršia známka. Nos mu síce nenarastie, ale metamorfóza na skutočného filmového režiséra, ho ešte len čaká. Už len stretnúť tú rozprávkovú vílu...  
 
Pinocchio (Taliansko/Francúzsko/Nemecko, 2002, 108 min.)
Réžia: Roberto Benigni. Scenár: Roberto Benigni, Vincenzo Cerami. Kamera: Dante Spinotti. Hudba: Nicola Piovani. Hrajú: Roberto Benigni, Carlo Giuffré, Nicoletta Braschi, Kim Rossi Stuart, Peppe Barra.