BRAZIL - PROJEKT 100

Hlavným - doslova hrdinom - filmu je Sam Lowry. Poctivý úradník, ktorý sa netúži vyšplhať po rebríčku rodinných známostí až na vrchol, ale ako odborník si chce len plniť svoje každodenné povinnosti. Avšak dokonalé technické vybavenie Samovho bytu sa jedného rána začína tvrdohlavo kaziť a vypovedávať poslušnosť, čo môže byť predzvesťou narušenia všetkého zabehaného v doterajšom Samovom živote. V monumentálnej hale archívu ministerstva informácií, ktorý skôr ako nejakú futuristickú budovu budúcnosti pripomína heroický štýl tridsiatych rokov zbadá dievča zo svojho sna. Prišlo oznámiť tragický omyl so zámenou písmena pri zatýkaní jej bezúhonného suseda Buttla. Netuší, že jej vytrvalosť pri boji s úradnou mašinériou, pre ktorú nie je žiadna nevinná obeť dosť zlá v porovnaní s predstavou, že by si mala priznať vlastnú chybu, je zbytočná. Poznanie, že žena jeho snov existuje, žije, od základov zmení Samov život. Jeho ďalší osud začína určovať láska k neznámej. Zhmotnená žena (z) jeho snov Jill, ktorú nakoniec nachádza a  dobýja jej srdce sa stráca v rukách všemocnej moci vo chvíli, keď si Sam "bláhovo" myslí, že ju zachránil,
                    
Gilliamova fantázia pracuje na plné obrátky. Mesto je uzavretým skleníkom, kde sa dá pohybovať medzi múrmi len na vyššie a ešte vyššie poschodie, a potom pokračovať po dlhých chodbách až do bytu. Jeden veľký šialený mrakodrap, z ktorého niet úniku. Vyplňovanie dotazníkov ako jedna z najčastejších a najnevyhnutnejších činností, dusí a ťaží, ale bez nej sa nič nedá. Samov byt je pravou ukážkou moderných vymožeností doby. Avšak keď vypovedá jedna rúrka, stáva sa zrazu neobývateľný. Boj z technikou sa mení na nočnú moru. A tu zrazu prichádza Tuttle, hľadaný zločinec, bojovník proti formulárom, ktorý sa hrdinne vzoprel byrokratickej mašinérii a opravuje z láskou na vlastnú päsť. Jeho dvojité víťazstvo nad zamestnancami štátnych servisných služieb pripomína priam komixové scény napĺňajúce diváka detinskou škodoradosťou. Úradníci v dokonalých elegantných oblekoch a lá americké filmy tridsiatych rokov sú všetci vzornými vykonávateľmi svojich drobných úloh, ktoré dokopy vytvárajú strašidelný systém. Jediné, čo však, zdá sa všetkých vo filme spája, nad čím sa zastavia a dokážu zaujať sú bojové scény starých filmov a lovestory v štýle Casablanka. Ako v správnom kabarete za zvukov veselej tanečnej hudby ani vo filme Brazil nesmú chýbať masky. Vlastne okrem Sama a Jill pôsobia všetky ostatné postavy filmu ako chodiace masky bez duše. Prehliadka farieb, líčidiel a prazvláštnych modelov oblečenia robí z ostatných postáv filmu len panoptikálne smiešne postavy bez emócií, mechanicky sa pohybujúce bábky. Bezduché rozhovory a pohybovanie sa ako to systém, doba a móda káže. Na krv a mäso sa zhmotňujú až ako obete teroristických výbuchov. Vtedy sa z amorfných bytostí stávajú trpiaci a kvíliaci ľudia.

Nad tým všetkým sa vznáša Samov vracajúci sa hrdinský sen. V ňom ako v pravých rozprávkových romanciach rytier - anjel Sam mečom zachraňuje svoju plavovlasú lásku. V reálnom živote sa kvôli láske stáva pre režim Sam rebelom. On sám si až do poslednej chvíle poriadne neuvedomí, kam až zašiel pri vzbure voči moci. Stáva sa z neho príklad nebezpečného precedensu. Režim sa zhmotňuje a vykonávateľmi jeho vôle na prípade "rebelujúci" úradník Sam sú dvaja jeho známi. Dávny kamarát, z ktorého sa medzičasom stal vyšetrovateľ, a ako sa na správny totalitný režim patrí, používajúci tie najbrutálnejšie praktiky a dávny priateľ Samovho otca. Na konci je k nám Gilliam milostivý. Ponúka dokonalý nepravdepodobný happy end, v ktorom sa spája akčná gangsterská naháňačka a prestrelka  so záverom love story. Ale keďže je Brazil len dokonalým púťovým predstavením rozprávajúcim príbeh už toľkokrát opakovaný a neustále sa opakujúci, fantasy je dotiahnutá až do majstrovského konca. Únik nie je možný. Apokalyptický zánik všemocného Ministerstva sa nekoná. Ani koniec na štýl "vitajte v krajších časoch". Pochopíme, že sú len dva spôsoby úniku - sladká nevedomosť a každodenné mlčanlivé podieľanie sa na tvorbe súkolia alebo "únik", ktorým je smrť alebo zatemnenie mysle, sladké šialenstvo spôsobené mučením a elektrickými šokmi. Sama navždy ponorí do ríše jeho snov, z ktorých ho už žiaden budík nezobudí.

Brazil (USA, 1985, 131 min.)
Réžia: Terry Gilliam. Scenár: Terry Gilliam, Tom Stoppard, Charles McKeown. Kamera: Roger Pratt. Hudba: Michael Kamen. Hrajú: Jonathan Pryce, Robert de Niro, Katherine Helmondová, Ian Holm, Bob Hoskins, Michael Palin, Ian Richardson, Peter Vaughan, Kim Greistová, Jim Broadbent.