4.0

Filmová recenzia

Balkán vrie. Nepokoj tvorený mentalitou, náboženským a etnickým prepletencom v podstate nikdy neustal, len ho občas nebolo vidieť. To, akú predstavu o Balkáne má režisér recenzovaného filmu, je veľmi divné. Ešte divnejšia je jeho predstava o vojenskom filme.

Tvorcovia predstavovali svoj produkt ako "vojenský film 21. storočia". Vo svetle 11. septembra tieto tvrdenia dostávajú vážne trhliny. Zároveň je však táto snímka dôkazom toho, že céčkové projekty budú vznikať aj naďalej.

Hrdinom tohto paškvilu je letec Chris Burnett /Owen Wilson/. Spolu s inými americkými vojakmi slúži v zboroch NATO a stráži mier v Bosne. Jeho nechuť k mieru je zjavná, pretože všeobecná nuda mu nedovoľuje lietať. Práve na Štedrý večer dostane príležitosť zalietať si. A keďže na prieskume odfotí, čo nemal, dostane príležitosť katapultovať sa zo zostreleného lietadla, utekať, strieľať, utekať, padať, utekať a ...vyhrať. Admirál Reigart /Gene Heckman/ postupom času napumpuje dostatok odvahy a morálnych dôvodov, aby išiel zachrániť svojho soldiera za nepriateľskú líniu.

Dejová línia nenápadná, ak nie chabá, určite nepresvedčivá. Človek by očakával, že teda uvidí aspoň poctivo odvedené remeslo. Akčnú kameru, dobrý strih, vymakané vojenské akcie. Divák sa rád nechá presvedčiť, že každý mariňak je tak trochu Rambo a tak trochu McGyver. Náš hrdina však nie je žiaden macher, ale ani charizmatický pacifista. Je to proste zamazaný blondiak, ktorý beží, padá, beží, strieľa, beží....a vyhrá.

Na jeho veľké šťastie podliaci z Bosny nie sú žiadny bin Ládinovia. Tak trochu v "teplákoch", tak trochu v maskáčoch vyradených ruskou armádou, pripomínajú skôr kočovnícke gangy z Mad Maxa, ako viac-menej regulárnu armádu z roku 2002. Hlavný zloduch nás celý film presviedča, aký je on sniper, aby v poslednej scéne zúfalo vyhorel na jednostennom kryte. Paradoxné je aj to, že zatiaľčo on v podstate bez problémov sleduje Američana, jeho šéf aj s "armádou" nezmyselne prečesávajú úplne iné oblasti. Zjavne im scenáristi povolili použiť mobil až v poslednej časti.

Film mal ambíciu ukázať ťažkosť a nejednoznačnosť mierových misií v súčasnom protiteroristickom svete. Problém je však v tom, že tvorcovia možno tušili čo, ale vôbec nevedeli ako. Pokusy o sebairóniu a neglorifikovanie ameriky /havarovaná stíhačka dopadne na zem ako kus šrotu a kamera zaberie nápis Made in USA, alebo Američan na úteku si pýta vodu a šokovaný dostane Coca Colu/ úplne vyšumeli pri mohutných salvách strieľaných tesne-tesne ponad hlavu Burnetta, či prebehnutie zamínovanej továrne /Istrochem/ Hlavný hrdina totiž beží, padá...ale veď to poznáte.

Kamera a strih sa snažili o novátorskú matrixom šmrncnutú polohu. Sekané, zastavené a znovu pohnuté zábery však pôsobili skôr rušivo ako akčne. Niektoré zábery /katapultovanie, tlaková vlna míny/ boli urobené efektne, vo všeobecnosti však išlo o nijako výnimočnú prácu.

Snáď jediným pozitívom tohto filmu je fakt, že sa z časti robil na Slovensku. Nerobím si ilúzie ohľadom balíka prachov, čo tu amíci nechali, ale pravdepodobne to bolo to najlepšie z ich filmu. Nenapadá ma veľa skupín ľudí, ktorým by som tento film odporučil. Priaznivci vojenského filmu sedia v kinosále s Čiernym jastrabom. Ak chcete zažiť akciu, reálnosť boja a netrápiť sa nezmyselnými zvratmi deja, choďte si zahrať Counter Strike. Svoje peniaze môžete investovať omnoho lepšie.

Behind Enemy Lines (USA, 2001, 93 min.)
Réžia: John Moore. Scenár: David Veloz, Zak Penn. Kamera: Brendan Galvin. Hudba: Don Davis. Hrajú: Owen Wilson, Gene Hackman, Joaquim de Almeida, Gabriel Macht, Olek Krupa.