DÔKAZ VINY

Timur Bekmambetov pred rokmi vypálil žánrový rybník akčnou urban fantasy Nočná hliadka a neskôr sa plnohodnotne oddal hollywoodskej produkcii frenetickou akčkou Wanted s Angelinou Jolie. Nedávno zároveň rozvinul vo Falošnom profile motív „zdieľanej obrazovky“ a tému manipulácie a brainwashingu radikálnymi skupinami.

Tento vizuálny princíp si požičal aj do svojej novinky Dôkaz viny, v ktorej sa Chris Pratt ako obžalovaný z vraždy manželky musí hájiť pred virtuálnou AI sudkyňou. Nápad síce na prvé počutie reže do živého a Bekmambetov sa takpovediac snaží byť na tepe doby, no vo finále sa niekde v druhom pláne za zaujímavým nápadom krčí vyprázdnená hollywoodska atrakcia.

Justícia budúcnosti

Bekmambetov bol odjakživa silný a sebavedomý vo vizuále a obrazovom autorstve a inak to nie je ani v Dôkaze viny. Detektív Chris Raven sa ocitá v nezávideniahodnej situácii. Ráno po výpade v bare sa nezobudí len s poriadnou opicou, ale rovno pred mramorovo chladnou AI entitou budúcnosti, sudkyňou Maddoxovou.

V budúcnosti, v ktorej sa justičné procesy okresali z obžaloby a obhajoby na duel virtuálnej sudkyne a obžalovaného, šibeničných má expolicajt 90 minút, aby sa vyvinil z vraždy svojej manželky. Do karát mu tak nehrá, že sudkyňa mu pred nosom máva vo virtuálnej ruke „takmer“ nepriestreľnými dôkazmi a ani to, že v jeho profilovej zložke svieti ako maják nepekná vlastnosť.

Chrisovi skrátka vedia do sekundy „rachnúť kachle“. Nervák, alkoholik a potenciálny vrah, tak musí nájsť pod tlakom, no zároveň s pomocou virtuálnej pomocníčky a kata v jednej osobe, dôkazy o svojej nevine. Ak sa mu to totiž nepodarí do stanovenej lehoty, čaká ho trest smrti. Systém vraj efektívny, no trochu pripomína severokórejské justičné móresy.

Ako ryba vo vode

Začnime s pozitívami, pretože potom to pôjde fatálne z kopca. Ako som už spomínal, Bekmambetov je vo vizuálnych eskapádach a vizuálnom kolotoči, ako ryba vo vode. Dôkaz viny sa takmer 80 percent snímky nepohne z jednej miestnosti, čo znie hrôzostrašne. No na druhej strane si komorný motív pomáha plejádou všakovakých obrazových barličiek. Chris tak pri hľadaní dôkazov môže pomocou Maddoxovej snoriť naprieč akýmikoľvek dostupnými video a audio databázami a keďže svet zajtrajška je prešpikovaný kamerami a dronmi, nie je tak núdza o bohaté obrazové orgie.

Bekmabetov si vie vcelku remeselne postrážiť vizuálny chaos do takej miery, aby dával zmysel, bavil a posúval dej tam, kam ho režisér potrebuje dostať. Teda aspoň spočiatku, ale to až neskôr, teraz chválime. Obzvlášť chvályhodným je, že si tvorcovia, zvlášť pri tejto téme, neodhryzli zo zakázaného ovocia priveľké sústo a v úlohe AI sudkyne nevyužili aj AI herečku, ale Rebeccu Ferguson.,

Dôkaz viny je síce svojskou audiovizuálnou jednohubkou, no zároveň dokáže iritovať, doslova od prvej sekundy. Koncept obhajoby obžalovaného pred sudkyňou, pod tlakom a v stave po prebdenej noci, je tak šialene nerealistický a bizarný, že je najlepšie nad samotnou kostrou od úvodných tituliek privrieť oči a aj mozgové závity. Chápem, že ide o sci-fi konštrukt budúcnosti, kde policajti naháňajú podozrivých na vznášajúcich sa klzákoch, no snímka sa v linke dokazovania viny a hľadania dôkazov tvári viac než seriózne. Aj z toho dôvodu súdny systém vykostený o všetky zložky súdneho procesu, tak vyznieva absurdne a neuveriteľne.

Keď sa ale povznesiete nad justičným systémom tancujúcom na hlinených nohách, na okamih vám dá film vydýchnuť a venuje sa vcelku komornej a procedurálnej krimi linke. Chris hraný Chrisom tak zhromažďuje dôkazy ako ostrieľaný veterán a možno aj z tohto dôvodu druhá tretina snímky ako tak funguje. Bekmambetov ale časom dupne na plyn a napáli to rovno do steny. Z komornej vykrádačky Minority Report a herného Detroit Become Human, ktorá má akú takú tvár a tempo, sa klasicky stane neohrabaná Godzilla motívov a všeobjímajúca moralitka o vine a nevine v časoch virtuálnych sudcov a katov.

Dôkaz viny tak mohol byť svižným recyklovaným produktom, ktorý tu už síce bol v množstve variácií, no aspoň by šliapal ako hodinky a zabával adrenalínovou jazdou. Bekmambetov si ale vybral cestu paralyzujúceho moralizovania a vo finále dokonca aj vizuálneho šumu. Vyvrcholenie novinky je už pre psychiku a zmysly diváka bodom zlomu, pri ktorom je najlepšie mozog vypojiť zo zástrčky. Nejak to prečkať do záverečných tituliek a v najbližšom bufete sa poriadne hydratovať, aby vás netrafil z toľkého mudrovania a dvojsekundových strihov šľak.

Mercy (Rusko/USA, 2026, 99 min.)
Réžia: Timur Bekmambetov. Scenár: Marco van Belle. Hrajú: Chris Pratt, Rebecca Ferguson, Kali Reis ...