CUDZÍ JAZYK

Režisérka Claire Burger sa po festivalovom úspechu snímky Party Girl (2014) vracia k hraniciam Francúzska a Nemecka z inej perspektívy. Zatiaľ čo v Party girl sa hlavná postava snaží prijať, že jej životná púť pomaly končí, v najnovšom filme Claire Burger skúma vzájomný vplyv dvoch dospievajúcich dievčat z rôznych prostredí. Ich divoké večierky sa práve začínajú.

Sedemnásťročná Francúzska Fanny prichádza do Nemecka v rámci školského výmenného pobytu. Ubytovaná je u študentky Leny. Lena je politická aktivistka a je odhodlaná bojovať za svoju pravdu až do posledného dychu. Fanny rýchlo pochopí Leninu búrlivú rodinnú situáciu. Novej kamarátke sa zverí s osobnými problémami, aby medzi nimi roztopila ľady. Lena je človek činu a Fannin zložitý problém sa pokúsi vyriešiť. Vznikne medzi nimi priateľstvo, vďaka ktorému sa Fanny naučí skutočne rebelovať a Lena zase povoliť zo svojej tvrdohlavosti.

Herečky Lilith Grasmug (Fanny) a Josefa Heinsius (Lena) sú rozdielne už od prvého pohľadu. Ich vizuálna odlišnosť spôsobuje tú správnu dynamiku. Navzájom si môžu vymeniť množstvo skúseností a učiť sa jedna od druhej. Lena (Josefa Heinsius) je nebojácna a drzá – okamžite je jasné, prečo sa na ňu krehká Fanny (Lilith Grasmug) chce toľko podobať.

Film sa dá ľahko zaškatuľkovať ako romantická dráma o dvoch tínedžerkách a ich hľadaní identít a cesty k pochopeniu. Táto cesta môže byť prepletená mnohými klamstvami, nepochopeniami či novými skúsenosťami. Jednoznačný meter na pravdu však neexistuje a ony si musia poradiť samy.

Film Cudzí jazyk je odrazom aktuálnej spoločenskej situácie nielen v Nemecku či vo Francúzsku. Snímka je šikovnou ukážkou vnútornej rozorvanosti mladých ľudí, ktorí chcú stáť za svojimi „správnymi“ názormi. Žijú v dobe, keď byť cool znamená vytŕčať z davu. Častokrát sa kvôli tomu dostanú do skupín s ľuďmi, ktorí povzbudzujú rebéliu pre rebéliu.

Aj vďaka politickej dvojznačnosti film dýcha nezávislosťou a statočnosťou. No na druhej strane stojí vnútorné zmätenie, ktoré potvrdí otvorený záver. Film na svojom konci neponúka odpovede na nastolené otázky, skôr k nim len pridáva ďalšie. Svoje posolstvo „Pravda nie je iba jedna“ pochopiteľne artikuluje už v priebehu a preto sa v závere žiada čosi nové. Premena Leny taktiež bije do očí a jej uveriteľnosť je mierne diskutabilná. Pocity neustáleho boja charakterizujú ich vzájomný vzťah, ale aj atmosféru celej generácie, ktorá je na protesty a občiansku nespokojnosť viac-menej zvyknutá.

Ak si kdekoľvek prečítate anotáciu k tejto snímke, dozviete sa veľmi podstatnú vec o Fanninom živote. Zahmlené informácie o nej majú vo filme vzbudzovať napätie a svojho diváka provokovať, aby aj on sám hľadal pravdu. Alebo o nej aspoň pochyboval. Po predčasnom odhalení sa divák v priebehu snímky môže ľahko nudiť a napätie sa úplne vytratí.

Cudzí jazyk nerozpráva príbeh iba o študentkách z iných krajín. Každý z nás má svoj jedinečný spôsob komunikácie, svoj vlastný jazyk lásky. Práve vo veku protagonistiek sa učíme prijímať spôsoby iných ľudí, akceptovať ich a používať v komunikácii. Do akej miery sa necháme ovplyvniť (v dobrom alebo v zlom) je iba na nás.

Langue étrangère (Francúzsko/Belgicko/Nemecko, 2024, 102 min.)
Réžia: Claire Burger. Scenár: Claire Burger, Léa Mysius. Hrajú: Lilith Grasmug, Josefa Heinsius, Nina Hoss, Chiara Mastroianni, Jalal Altawil...