RIEFENSTAHL

Režisérka Leni Riefenstahlová v prvej polovici 20. storočia nastolila procesy a stála za vývojom technológií, z ktorých čerpajú filmári dodnes. Či ide o štýl snímania, kompozíciu, ale aj uhly záberov, väčšina z nich sa v určitých variáciách stala štandardom najmä pre televízne prenosy a záznam športových podujatí.

A kde je háčik? Asi len v tom, že Riefenstahlová bola dvornou filmovou propagandistkou Adolfa Hitlera a stojí za dvojicou, síce technicky priekopníckych snímkov, no zároveň historicky asi najznámejších agitiek oslavujúcich krvavého diktátora.

V tieni svastiky a kultu tela

Dokument Riefenstahl nemeckého režiséra Andresa Veiela sa pomocou archívnych materiálov, audio nahrávok a dobových rozhovorov vracia k hviezde propagandistických epických spektáklov tretej ríše Leni Riefenstahlovej. Kontroverzná osobnosť, ktorej sa nedá vytknúť talent a technické vizionárstvo, stojí za dvojicou nacistických dokumentárnych „blockbusterov“ Triumfom vôle a Olympiou.

Veielov film je na prvý pohľad akýmsi agregátorom dobových materiálov, ktoré autor, akoby len zošil dokopy. Film prináša ale viacero ešte nezverejnených vystrihnutých záberov z televíznych rozhovorov s Riefenstahlovou, ale napríklad aj audio záznamy hovorov fanúšikov, ktorí jej volali priamo domov. Dokumentárna novinka sa tak vracia ku kontroverznej téme druhej svetovej vojny, v ktorej Nemecko na čele s Hitlerom rozpútalo jeden z najkrvavejších svetových konfliktov dláždených miliónmi mŕtvych.

Zrkadlenie faktov proti argumentom

Veiel sa tak vracia k Riefenstahlovej hitu Modré svetlo, ktorým si získala nielen srdcia kritikov, ale aj národných socialistov, čo viedlo k ďalším „lukratívnejším“ zákazkám. Režisér tak historické fakty stavia do kontrastu a opozície k režisérkiným neskoršími vyjadreniam. Dokument tak postupne vrstvu po vrstve a záber po zábere kreuje akýsi režisérkin profil. Režisérky, ktorá oportunisticky chytila šancu za pačesy a nakrútila technicky revolučné snímky, ktorých remeselné plusy zatienila ideológia, totalita a masové čistky nepohodlných v koncentračných táboroch.

Režisér dokumentu sa tak do istej miery stáva psychológom, ktorý ale prvoplánovo nepoučuje. Odkrýva Riefenstahlovej osobnosť, a to zrkadlením faktov minulosti v kontraste s jej vystúpeniami v televíznych show, ale aj ďalšími dokumentmi a nahrávkami.

Riefenstahlovej variácie

Riefenstahlová tak v dokumente vystupuje a profiluje sa vo viacerých verziách a odtieňoch svojej osobnosti. Vidíme ju ako talentovanú filmárku, ktorá udávala trendy na filmovom tepe doby.

Zároveň sa mení počas vojnového štátu a v tieni Hitlerovej priazne a mantinely vlastnej morálky a etiky zase prispôsobuje časom povojnových rokov. Práve povojnová Riefenstahlová si vo veľa smeroch protirečí a ľahko ju rozzúri do biela konfrontovanie s faktami a dokumentami minulosti. Obzvlášť neuveriteľne pôsobí niekoľko vystrihnutých záberov z rozhovoru, ktorý skončil Riefenstahlovej zúrivou etudou.

Veiel ale nepriniesol len akýsi generický pohľad na umelkyňu s kontroverznou minulosťou, ktorá prvoplánovo šokuje a bulvárne prepiera na verejnosti jej špinavé prádlo. Režisér vcelku nenápadne, salámovou metódou fokusuje pozornosť na presah v podobe cyklenia sa totalitných tendencií. Teda v úvodzovkách povedané: Náckovia nie sú výsostne len produktom Hitlerovho Nemecka, majú tendenciu sa vracať v nových variáciách, outfitoch a evolučných verziách skrývajúcich sa za bielymi goliermi.

Dokument o Riefenstahlovej by síce potreboval výrazne prestrihať a okresať o dobrú polhodinku, no ide o počin, ktorý vie univerzálnym filmovým jazykom poukázať na nezdravé fenomény a trendy spoločnosti. Riefenstahlovej oportunizmus a pokrytectvo tak nie je leitmotívom filmu, ten ťahá vpred práve poukázanie na možnosť opakovania sa dejín, ktoré môžu od kultu tela viesť k masovým deportáciám.

Obzvlášť mrazivým sa tak stáva časť filmu, v ktorej Riefenstahlová obhajuje Triumf vôle, v ktorom podľa jej slov nebolo nič nezdravé a propagandistické a jediným odkazom filmu bolo: Mier, mier a ešte raz mier. Verklíkovanie podobnej mantry v kontexte reality nášho rozbombardovaného východného suseda a rétoriky niektorých politikov je obzvlášť trpké.

Riefenstahl (Nemecko, 2024, 120 min.)
Réžia: Andres Veiel. Scenár: Andres Veiel. Hudba: Freya Arde. Účinkujú: Leni Riefenstahl, Ulrich Noethen, Albrecht Knaus, Raimund le Viseur, Ernest A. Ostro, Dieter Wild ...