AUTOBUS NÁDEJE

Prírodné katastrofy sú pre filmárov vďačné látky. Pohromy spôsobené požiarmi, povodňami, búrkami alebo sopkami sú vizuálne atraktívne a divácky prívetivé. O to viac, keď ide o adaptáciu skutočných udalostí. Tentoraz sa producenti rozhodli priniesť obecenstvu dramatizáciu požiaru Camp Fire, ktorý otriasol Kaliforniou v roku 2018. Vyžiadal si 85 životov a obrovské materiálne škody. Tvoril však aj kulisu pre niekoľko menších príbehov.

A jeden z nich si zobral do hľadáčiku špecialista na hrané rekonštrukcie vypätých udalostí Paul Greengrass (Bournov mýtus). Ten si po Krvavej nedeli, Lete č. 93, Kapitánovi Phillipsovi a 22. Júli vyskúšal westernovú odbočku so Správami zo sveta. Pre neho veľmi netypickým projektom. Vo svojej novinke je však späť v plnej paráde so všetkým, čo jeho fanúšikovia očakávajú.

Kevin McKay (Matthew McConaughey) pracuje ako vodič školského autobusu. Má finančné aj rodinné problémy. Práve mu umrel pes, stará sa o chorú mamu a rieši komplikovaný vzťah so svojim synom aj exmanželkou. Je to obyčajný pracujúci chlap, ktorý je zhodou okolností dotlačený k hrdinským činom. Keď vypukne obrovský požiar dostane za úlohu pripraviť do bezpečia skupinu detí. Plamene sa však šíria nepredvídateľne rýchlo a ostane so svojimi pasažiermi uväznený v ohnivom pekle.

Autobus nádeje sa môže bez problémov radiť k predchádzajúcim dielam svojho režiséra. Jeho rukopis je čitateľný od prvých záberov. Dokumentárna kamera, autentické zobrazovanie prostredia, úžasná práca so strihom a tepajúca hudba vás okamžite dostanú do diania. Jeden rozdiel je ale zrejmý už z nástrelu deja. Tentoraz nebude núdza o veľkoleposť.

Lesný požiar je z podstaty epickejší ako unesené lietadlo alebo rukojemnícka dráma. V rámci Geengrassovej tvorby sa teda dočkáme nečakanej výpravnosti. V pôsobivých kulisách ohnivej apokalypsy sa ale odohráva tradičný komorný príbeh boja o prežitie. Rovnako ako pri udalostiach 11. septembra tkvie jadro filmu v príbehu, ktorý nie je pre dané dianie najdôležitejší. No možno preto ponúka väčší emocionálny potenciál.

Autobus s deťmi čelí jednej prekážke za druhou. No namiesto vytúženého bezpečia sa dostáva do čím ďalej nebezpečnejších situácií. Plamene sa hrozivo približujú, deti začína premáhať strach a Kevin nie je žiadny superhrdina. Iba obyčajný človek v krízovej situácii. A tieto prvky dokáže Greengrass predať so svojim jedinečným talentom a osobitou formálnou stránkou.

Tentoraz navyše kombinuje rôzne spôsoby snímania. Od efektných dronových preletov cez zábery z mobilných telefónov až po svoje tradičné trademarky. Udalosti naberú na dramatickosti veľmi rýchlo a od vypuknutia požiaru sa tempo už len zrýchľuje. Pocit bezvýchodnosti je čím ďalej intenzívnejší. A aj pokiaľ poznáte priebeh skutočných udalostí, vaše nervy dostanú poriadne zabrať.

Snaha požiarnikov zvíťaziť nad ničivým živlom pôsobí dostatočne autenticky, aby vás dokázala prikovať do sedačky a snaha zúfalého šoféra vyhnúť sa nebezpečenstvu je tým správnym jadrom príbehu.

A zase tu platí, že málokto dokáže vyvolať taký pocit autenticity, bezvýchodnosti a ohrozenia ako Greengrass. Aj keď pracuje so šablónovitou charakterizáciou postáv a v hlavnej úlohe sa vyskytuje hollywoodska superstar. Matthew McConaughey je však dokonale civilný a aj tie najväčšie scenáristické klišé dokáže predať so surovou realistickosťou.

A týka sa to aj formálnej stránky. Kamera je síce statickejšia ako je u Greengrassa zvykom, no stále dokáže vtiahnuť a nepokoj postáv preniesť na diváka. Strihovo sa tu zase kope prvá liga. Hudba Jamesa Newtona Howarda (Šiesty zmysel) je viac než adekvátna aj keď nedosahuje nadpozemských kvalít spoluprác s Johnom Powellom (Bourne, Let č. 93). No mohla by byť viac nahlas a nebyť skrytá za pôsobivými zvukovými efektami.

Niektorým divákom bude vadiť nedostatočná prekreslenosť vedľajších postáv. No podobne ako pri Lete č.93 sa tu s výnimkou Kevina hrá na kolektívny pocit ohrozenia. Navyše každá snaha o zapojenie detí do príbehu ukazuje, že ide o správny prístup. Na pár miestach s pokusom sa priblížiť bližšie k deťom sa dostávame na pôdu tradičného hollywoodskeho popcornu s nutnou dávkou klišé. A práve tu stráca divák kontakt s realitou a začne vnímať, že sleduje film. Aj keď veľmi vydarený a pôsobivý film.

Ak chceme hľadať nejaké ďalšie zápory, sú skôr kozmetického rázu. Rýchle tempo sa nasadí veľmi skoro a tú nálož emócií a adrenalínu sa zákonite nedá udržať počas celým dvoch hodín. Trikovo to občas hapruje. Niektoré dialógy a podzápletky možno predsa len až príliš šuštia papierom. A aby sme nezabudli, tak ten lokalizovaný názov je fakt nepodarený. Pokiaľ sa však darí filmu strhnúť, sú to naozaj iba maličkosti.

Najväčší problém tak tkvie v tom, že si túto adrenalínovú jazdu nevieme užiť v kine. Už predchádzajúce Greengrassove projekty ukázali, že potreba plnej pozornosti v prítmí kina sú pre plný zážitok veľmi dôležité. Ten emočný a adrenalínový nával predsa len doma nemá taký dopad. Aj napriek tomu ide o jeden z najlepších filmov roku. A v rámci katastrofického žánru sme tu nemali o požiaroch lepší kúsok od legendárneho Skleneného pekla. Ron Howard (Oheň) a Joseph Kosinski (Hrdinovia ohňa) nech prepáčia.

Autobus nádeje je návratom Paula Greengrassa tam, kde mu to ide najlepšie. Do bezvýchodných situácií, ktoré dokáže preniesť na diváka ako nikto iný. S veľkou dávkou realizmu a adrenalínu je tu vyrozprávaný strhujúci skutočný príbeh s potenciálom uspokojiť veľkú divácku obec. A ak ste fanúšikom štýlu írskeho tvorcu, môžete si pokojne nejaký ten bodík pripočítať.

The Lost Bus (USA, 2025, 129 min.)
Réžia: Paul Greengrass. Scenár: Brad Ingelsby, Paul Greengrass, Lizzie Johnson. Hrajú: Matthew McConaughey, America Ferrera, Yul Vazquez