MOC

Ticho a pokoj zimného lesa narúša lomoz mužov v krikľavých vestách. Plašia zver, aby tak zvýšili svoje šance na zásah. No keď padne výstrel, miesto vytúženého úlovku dochádza k tragédii: Zomiera mladý chlapec, ktorý tam toho dňa hádam ani nemal byť. Kto je však vinníkom? A bude sa za to zodpovedať?

V novom filme Mátyása Priklera Moc nešťastná nehoda na poľovačke pootvára dvere do zákulisia špinavej hry, v ktorej spravodlivosť neexistuje a pravda takmer nikoho nezaujíma. Film mal svetovú premiéru na MFF Rotterdam, kde režisér pred desiatimi rokmi uviedol aj svoj celovečerný hraný debut Ďakujem, dobre (2013). Teraz Moc vstúpila aj do slovenských kín.

Keď v onen nešťastný deň v lese zaznel osudový výstrel, nebola to len taká obyčajná poľovačka. Okrem partie miestnych sa na love zúčastňoval aj prominentný hosť – minister (Jan Kačer), ktorý dostal do rúk nabitú pušku bez akýchkoľvek skúseností. Je snáď možné, že by vraždiaca guľka vyšla práve z jeho hlavne?

Vyšetriť udalosť má miestny strážca zákona (Miroslav Krobot), no nemá zďaleka voľnú ruku. Do obce prichádza tajný agent Steiner (Szabolcs Hajdu), ktorý má dozrieť nie len na diskrétnosť vyšetrovania, ale aj na to, aby sa tieň podozrenia ani nepriblížil k vysokopostavenému politikovi. Je to, napokon, v záujme všeobecného blaha. Minister so silným environmentálnym programom sa práve uchádza o významný post komisára pre vodu. Ak prehrá, na miesto sa dostane muž, pre ktorého sú prírodné zdroje len komerčnou komoditou.

Rodičom zosnulého chlapca (Attila Mokos a Éva Bandor) to však môže byť celkom ukradnuté. Ich život sa zastavil a jediné, čo ich zaujíma, je môcť na kohosi ukázať prstom a aspoň tak si uľaviť. No a Steiner, ktorý z vlastných dôvodov zúfalo potrebuje zabezpečiť svoju rodinu, má kvôli tlaku neodbytnej novinárky (Lucia Kašová) na upratanie prípadu len niekoľko dní. Záleží vôbec niekomu na pravde?

Hoci sa Moc na plátna dostala až teraz, projekt vznikal pomerne dlho a pôvodne mal film mať premiéru už pred niekoľkými rokmi. Mátyás Prikler sa spoločne so scenáristom Marekom Leščákom vraj pri jeho písaní neinšpirovali žiadnym konkrétnym prípadom. Nejednému divákovi sa však iste predsa len v pamäti vynoria nápadne podobné udalosti z roku 2009.

Dej filmu však akoby súčasne reflektoval celú plejádu rozmanitých káuz. Menia sa tváre, kulisy, mená a okolnosti, ale podstata ostáva rovnaká: Kto má moc, ťahá za dlhší koniec. Ten druhý sa spravodlivosti nedovolá. Veď, ako vraví filmový Steiner, koľko káuz sa u nás už naozaj objasnilo? Trpká pachuť bezmocnosti sa ťahá celým filmom ako plazivá chiméra, pri ktorej sa všetko zdá byť márne. No aj moc je, ako film názorne ukazuje, relatívna a každý manipulátor je nakoniec tiež niekým manipulovaný alebo vydieraný.

Pozadie tragickej udalosti sa pred divákom odkrýva s atmosférou politického trileru či noir detektívky, akurát za zadymené nočné bary supluje dedinská krčma, kde štamgasti vášnivo trieskajú do výherného automatu. Každá scéna Moci je pedantne rozvrhnutá a precízne nakrútená, každý obraz má svoje farby, náladu a rytmus, vďaka čomu sa na film výborne pozerá. Po vizuálnej stránke je vypilovaný naozaj do detailov.

Pokiaľ však ide o dej, niektoré očakávania zrejme ostanú nenaplnené. Hlavná zápletka je silná, nadčasová a autentická, ale film ju rozvíja hádam až príliš jednoznačne. Divák sa pomerne rýchlo dozvedá, kto je vinníkom – ostáva teda sledovanie zákulisného procesu, akým sa s kauzou jednotliví aktéri vysporiadajú. Veľa prekvapení či zvratov tu však nenastáva – mocní sú zlí a skorumpovaní a cestu k svojim cieľom si razia, doslovne, cez mŕtvoly. Môže to, napokon, vôbec dopadnúť inak..?

Film postupne začína pôsobiť trochu skratkovito, pomáhajúc si nie celkom zrozumiteľnými bočnými motívmi (filozoficko-environmentálna zápletka o vode) či preexponovanými vedľajšími postavami (diabolská premiérka). Herci podávajú solídne výkony a ani ich preskakovanie zo slovenčiny do češtiny či maďarčiny nepôsobí rušivo.

Vďaka sugestívnym obrazom a atmosfére sa filmom divák vlastne vezie celkom hladko a plynule, naplnený dojmami a emóciami. No pri spätnom pohľade sa predsa len zdá, že tvorcovia mohli z kritickej a stále aktuálnej témy vyťažiť aj viac: hlbší záber, viac autenticity, menej klišé a predvídateľnosti.

Moc predstavuje pozoruhodný formálny aj scenáristický zápis v domácej kinematografii. Je za ním mnoho talentov a dobrých nápadov, veľký kus precízneho remesla aj slušná dávka priliehavej kritiky a reflexie. No k svojej téme v princípe nehovorí nič objavné a ostáva tak trochu symbolickým povzdychom nad bezútešnosťou, v ktorej sa ako spoločnosť dlhodobo plácame. Stačí to však pomenovávať?

Moc (Slovensko/Maďarsko, 2023, 83 min.)
Réžia: Mátyás Prikler. Scenár: Marek Leščák, Mátyás Prikler. Hrajú: Szabolcs Hajdu, Jan Kačer, Mihály Kormos, Attila Mokos, Éva Bandor, Mária Zaujecová, Lucia Kašová, Ingrid Timková, Roman Polák, Peter Oszlík, Jana Oľhová, Miroslav Krobot, István Olasz, Lajos Vörös, Annamária Láng, László Katona, Eszter Bánfalvi