MYŠI PATRIA DO NEBA

Prečo sa zvieratká navzájom jedia? Čo sa s nimi stane, keď opustia tento svet? A prečo nič živé nie je večné? Ako rodičia často deťom musíme zodpovedať aj otázky, na ktoré sami odpoveď nepoznáme. Raz za čas sa však v kinách objaví filmový titul, ktorý túto úlohu prevezme na seba.

Po predvlaňajšej Duši od amerického Pixaru do týchto vôd odvážne vplávala aj česká režisérska (a manželská) dvojka Jan Bubeníček a Denisa Grimmová. Ich celovečerný počin Myši patria do neba je filmovou verziou rovnomennej knižky Ivy Procházkovej. Pochváliť sa môže Českým levom (Najlepší animovaný film), Cenou českej filmovej kritiky (Najlepší audiovizuálny počin) aj prestížnym ocenením z MFF Šanghaj. Aj bez trofejí by však bolo celkom zrejmé, že patrí k najzaujímavejším detským titulom, aké v našich končinách za posledné roky vznikli.

Myška Šupito je na prvý pohľad rovnaká ako tisícky iných sivých myšiek. Medzi svojimi priateľmi sa tak však necíti. Hoci by chcela byť odvážna, okolie ju vníma ako strachopuda a neustále si z nej preto niekto uťahuje. Šupito to trápi o to viac, že je sama dcérou slávneho myšacieho hrdinu: Jej otec sa stal legendou, keď vytrhol chumáč ryšavých chlpov z chvosta najobávanejšieho lišiaka v okolí, zaplatil zato však životom.

Keď sa Šupito naskytne príležitosť pre podobný husársky kúsok, neváha a skočí po šanci dokázať, že je dcérou svojho otca. Útok na mladého lišiaka Bielobruška však nedopadne tak, ako si Šupito naplánovala. Pri divokej naháňačke obe zvieratká nešťastne skončia pod kolesami auta a ich zemská púť sa tak končí.

V tomto filme je však koniec len začiatkom. Ich cesty sa totiž čoskoro opäť stretnú v nebi. Napriek všetkým prírodným zákonitostiam sa myška s lišiakom stanú nerozlučnými priateľmi. Spoločnými silami sa vysporiadajú s nedoriešenými záležitosťami svojich pozemských životov, ale aj s mystériami, ktoré sú ešte pred nimi.

Scenár snímky Myši patria do neba adaptovali podľa knižnej predlohy pre veľké plátno Alice Nellis s Richardom Malatinským. Hoci v úvode spomínam film Duša, ktorý rovnako deťom približuje tému posmrtného života, krátky časový odstup medzi titulmi je čisto náhodný. Českí tvorcovia totiž na svojom počine pracovali celých osem rokov a na záver ešte museli o ďalší rok odložiť jeho premiéru kvôli pandémii.

Na rozdiel od Duše, ktorá je svojím zasadením orientovaná predsa len na trochu väčších divákov (hlavný hrdina je dospelý muž, profesor a džezový hudobník), rýdzo zvieracie Myši prehovárajú aj k menším deťom, zhruba od 6 rokov. Napriek dvojitému „smrťáku” hneď v úvode sa pritom nemusíte obávať, že by mali deti ťažké sny. Smrť ako takú film explicitne neukazuje ani nepopisuje. Naopak, zručne triafa tú správnu mieru, ako o nej hovoriť autenticky a priamo (ako o neoddeliteľnej súčasti života) a zároveň citlivo a netraumatizujúco.

Samozrejme, pri tejto špecifickej téme sa len sotva dá vyhnúť zaujatiu určitého postoja k rôznym náboženským interpretáciám života po smrti. Ako malý disclaimer sa preto patrí uviesť, že v tomto príbehu nezohráva priamu rolu žiadna božská entita. Najlepšie to hádam vyjadrí jeden konkrétny príklad: Udivená myška prichádza do neba a ako prvú na bráne zbadá veľkú kozu s dlhou bielou bradou. Uveličene sa jej pýta: “Ty...ty si Boh..?” A koza celkom vecne odpovedá: “Nie, ja som koza”.

Filozoficky sa film napokon jemne obtrie skôr o princípy východných učení, no nečakajte nič vyhranené. Duše zvieratiek v nebi čaká niekoľko úloh, pomocou ktorých sa zbavia strachov a neistoty zo svojich pozemských životov, príde aj na letmé stretnutia s predkami a napokon celkom milé a trefné rozuzlenie, ktoré dáva zmysel aj bez toho, aby sme ho interpretovali doslovne.

Film Myši patria do neba si so svojou ťažkou a citlivou témou poradil veľmi elegantne a vnímavo, čo iste rodičia ocenia. Rozhodne však nie je len o poučovaní a vysvetľovaní. Peripetie, ktoré myška s lišiakom v dômyselne prešpekulovanom zvieracom nebi prežívajú, ponúkajú deťom aj kopec dôvodov na smiech, ba aj nejaké to napätie.

Výraznou kvalitou, ktorá iste poteší malých aj veľkých bez rozdielu, je aj vizuálna podoba filmu. Miesto imitovania vychytených, ale predsa len už trochu opozeraných digitálnych animácií sa tvorcovia vydali cestou tradičných, originálne a vkusných bábok, stop-motion a prirodzene pôsobiacej počítačovej animácie. Výsledok je skvostný – bábky sú ako živé hračky, ktorých by ste sa najradšej dotkli a sála z nich príjemná zmes staromódnosti a nadčasovosti. Tento milý film je tak napokon rovnako hodnotný obsahom aj formou.

Príbehu Šupito a Bielobruška by sme pri veľkej snahe mohli vyčítať pár scenáristických „nedokonalostí”. Tu a tam, napríklad, pokrivkáva zmysluplnosť či nadväznosť niektorých epizódnych zápletiek, niektorým scénam by zase prospelo o štipku viac dynamiky alebo menej doslovnosti či predvídateľnosti. Ako celok je však film Myši patria do neba veľmi vyváženým, vďačným a múdrym počinom, ktorý by ste so svojimi deťmi určite nemali obísť.

Myši patria do neba (Česká republika / Slovenská republika / Francúzsko, 2021, 87 min.)
Réžia: Denisa Grimmová, Jan Bubeníček. Scenár: Alice Nellis, Richard Malatinský, námet: Iva Procházková. Kamera: Radek Loukota. Hudba: Krzysztof Aleksander Janczak. Hrajú (hlasy): Zuzana Šebová, Daniel Fischer, Richard Stanke, Marián Labuda, Patrik Vyskočil Peter Makranský, Dušan Szabo, Martin Mňahončák, Gabriela Dzuríková, Zuzana Vačková, Dušan Kaprálik, Miroslav Trnavský, Michaela Kapráliková, Michaela Šáleková, Ľubo Kostelný Miroslava Drínová, Milan Bahúľ, Peter Krajčovič, Petra Lángová, Barbora Chlebcová, Barbara Kelíšková, Roman Ferienčík, Linda Zemánková, Dagmar Sanitrová, Ján Greššo, Ivo Gogál ...