JAK BŮH HLEDAL KARLA

Česko a Poľsko zdieľajú 800-kilometrovú hranicu, ale aj kus spoločnej histórie, kultúry a množstvo spoločenských väzieb. Keď však ide o náboženstvo, akoby stáli na opačných stranách barikády: Kým Česko je považované za jednu z najateistickejších krajín sveta, Poľsko sa stalo výkladnou skriňou konzervatívneho katolicizmu, ktorý sa stále hlbšie zakoreňuje aj v tamojšej politike a zákonoch. Môžu sa susedia stretnúť na polceste?

Filip Remunda a Vít Klusák to skúšajú zistiť v tragikomickom meta-dokumente Jak Bůh hledal Karla. S kamerou, tlmočníčkou a fiktívnym štábom zloženým z otvorených ateistov sa vydávajú priamo do „jamy levovej”: do poľských kostolov, farností, kresťanských spoločenstiev aj dogmaticky veriacich rodín. Dokážu nájsť toho Boha, ku ktorému Poliaci, zdá sa, majú zo všetkých najbližšie?

Jak Bůh hledal Karla je originálny road-movie-kvázi-dokument, ktorý sa pokúša so svojským humorom popasovať s celkom vážnou a aktuálnou témou. Poľsko je aj naším susedom a aj mnohí Slováci v s rozpakmi sledujú, akým smerom sa jeho spoločnosť v posledných rokoch oficiálne vydala. Katolícka cirkev je stále pevnejšie previazaná na štátny aparát, rastú represie voči národnostným menšinám či LGBT+ komunite, obmedzujú sa reprodukčné práva žien. Zároveň na povrch vychádzajú stále nové informácie o nechutných prípadoch pedofílie priamo v prostredí poľských farností.

Do tohto zvláštneho, trochu desivého a zdanlivo čierno-bieleho sveta sa vydáva český štáb, aby sa pokúsil poľskú realitu nie len zachytiť, ale ako zástupca odlišného svetonázoru aj aspoň čiastočne pochopiť. V čele malej zinscenovanej skupinky stojí Karel Žalud, pre ktorého je „hľadanie Boha” (aspoň pre potreby filmu) aj osobnou záležitosťou: Po rozpade rodiny, zdá sa, naozaj túži po duchovnej obrode, ktorá by mu ukázala správny smer. S prijatím existencie vyššej entity, ktorá po odrecitovaní správnych veršov zmaže všetky jeho hriechy, má však Karel, ako aj zvyšok štábu, zásadný problém, v ktorom sa pri nakrúcaní len viac a viac utvrdzujú. A čo si z toho celého vezme divák?

Jak Bůh hledal Karla je akýmsi filmom o filme – nesledujeme v ňom výsledok nakrúcania, ale jeho priebeh. Filmári sa pokúšajú tak trochu záškodnícky infiltrovať do rôznych náboženských skupín a komunít. Pozývajú sa do súkromných domov aj farností, robia pouličné performance, ankety, rozhovory s veriacimi, kňazmi, ale aj obeťou pedofílie, ktorá sa pred kamerou dokonca pokúsi svojho przniteľa z radu kňazov konfrontovať.

Film striedavo kĺže od ľahkej satiry cez bláznivú komédiu až po celkom seriózne pôsobiacu investigatívu. Chvíľami sa zdá, akoby jeho cieľom bola len jednostranná recesia. Niekedy celú tému zbytočne banalizuje, keď napríklad ústami „neveriaceho Karla” konfrontuje radového kňaza so základnými spochybňujúcimi otázkami, akoby silou-mocou očakával nejakú zábavne hlúpu odpoveď. Inokedy je humor až absurdne pritiahnutý za vlasy – hoci pobaví, ako napríklad v bizarnej scénke s kňazom-exorcistom. Popri tom celom však film aj celkom vážne a dôsledne mapuje napojenie poľskej cirkvi na vládnuce elity a ich spoločnú propagandu prostredníctvom kontroverzného Rádia Maryja, ktoré okrem vhodných volebných kandidátov podsúva poslucháčom aj antigenderové či antisemitistické názory. Detailne sa venuje aj už zmienenej pedofílii, ktorú sa cirkvi stále celkom úspešne darí zametať pod koberec.

K forme a celkovému prístupu snímky divák iste môže mať výhrady. Je to celé len provokačná akcia partie ateistov, ktorí sa snažia silou-mocou pošpiniť tvár konzervatívneho katolicizmu? Vyhľadávali filmári zámerne extrémy, ktoré nespravodlivo zovšeobecňujú a zveličujú? Dokáže snímka vôbec osloviť diváka, ktorý by už od počiatku nezdieľal jej postoje?

Jak Bůh hledal Karla občas diváci (film mal premiéru ešte na festivale Ji.Hlava) prirovnávajú k Boratovi – a niečo na tom asi je. Základná schéma je podobná: Vezmeme jedného širším povedomím nepoškvrneného „Karla” a vhodíme ho do bizarného spoločenského prostredia, ktoré si priam pýta štipľavú konfrontačnú satiru. Film tak vlastne funguje ako obojstranná karikatúra, ktorá vysmieva obe strany zároveň. Aj tu je však britká komediálna forma dvojsečnou zbraňou. Hoci film k svojej téme naozaj má čo povedať a veľakrát triafa do čierneho, kŕčovité odľahčovanie jeho zámeru občas skôr škodí než pomáha.

Film v každom prípade za videnie stojí. Či už vás jeho forma a humor budú baviť alebo vytáčať, jeho výpovedná hodnota a hutný, chvíľami naozaj alarmujúci obsah sa ani v záplave ponožiek v sandáloch či májok v ruksakoch určite nestratia.

Jak bůh hledal Karla (Česká republika / Slovensko / Poľsko, 2020, 90 min.)
Réžia: Vít Klusák, Filip Remunda. Scenár: Vít Klusák, Filip Remunda. Hrajú: Karel Žalud, Kateřina Peklová, Karolina Błażejczak, Martin Matiášek, Michal Gábor Kamera: Vít Klusák, Martin Matiášek, Martin Tokár ...