STRATENÝ DOMOV

Mladý fotograf Juraj Mravec vstúpil na filmové pole v roku 2016, kedy uviedol na scénu svoj režijný debut Mir vam. Režisér v dokumente zobrazuje utrpenie obyčajných ľudí na území Ukrajiny, ktoré – podobne ako v mnohých iných vojnou zmietaných krajinách – nezávisí od toho, na ktorej strane konfliktu daní ľudia stoja. Snímka podčiarkuje skutočnosť, že vojnové konflikty neprospievajú nikomu a tobôž nie civilnému obyvateľstvu. Svoj dokument Juraj Mravec úspešne odpremiéroval na piešťanskom Cinematiku.

Na tom istom festivale uviedol v septembri 2019 aj svoju novinku Stratený domov, ktorá v týchto dňoch vstúpila do bežnej distribúcie v kinách po celom Slovensku. Stratený domov už stihol uviesť aj jubilejný dvadsiaty ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, kde sa stretol s veľkým záujmom divákov.

Festival po projekcii aktuálne zaradil aj diskusiu k témam, ktoré Mravcov dokument otvára. Režisér filmu opätovne prináša dramatický príbeh, tentoraz je však pohľad smerovaný do vojnou zmietanej Sýrie. Dianie zobrazuje prostredníctvom dvoch bratislavských záchranárov – Mateja a Olivera, ktorí sa stanú dôležitými skielkami v neprehľadnej mozaike veľkej vojenskej operácie v meste Mosul.

Priatelia Matej a Oliver sa rozhodli pridať k irackej armáde s cieľom oslobodiť mesto od vplyvu a nadvlády tzv. Islamského štátu. Nebojujú, skôr hľadajú ranených, aby obväzovali rany a zachraňovali životy. Pri vykonávaní záslužnej a náročnej úlohy sú denno-denne konfrontovaní s beznádejou a zúfalstvom. Vedľa príbehu dvojice slovenských medikov dokumentárny film sleduje aj príbeh jezídov neďaleko nedávno oslobodeného mesta Sindžar.

Jurajovi Mravcovi sa podarilo vytvoriť pôsobivý protiklad ľudí, ktorí chcú na jednej strane ujsť z vojnovej zóny do bezpečia, a na druhej strane mladíkov, ktorí sa do vojny dobrovoľne vracajú. Dokument zosobňuje reálne hrôzy, pred ktorými civilisti utekajú z vlastných domovov v kontraste s (vtedy) aktuálnou migračnou krízou, ktorú Európa nezvládla. O posolstve svojho filmu Juraj rád s divákmi osobne diskutuje a rád upozorňuje na skutočnosť, ako sa strach z utečencov dá poľahky využiť na lacný politický trik.

V dokumente takmer úplne absentuje hudba. Ruchy sú zastúpené autentickými zvukmi výbuchov či uponáhľaných krokov. Avšak na vykreslenie dramatického napätia úplne postačujú. Kamera pozoruje a nekompromisne sníma detaily. Je tak akoby ďalším členom jednotky, ktorú tvoria mladí záchranári.

Oveľa silnejší dôraz, ako na čisté a vycibrené snímanie, je kladený na ľudské hrdinstvo protagonistov. Predošlá skúsenosť s fotografiou režisérovi Mravcovi výrazne napomáha tiež presnejšie a výstižnejšie zachytiť drámu konkrétnych ľudí. Režisér svoj film zaplnil reálnymi postavami, ktorí nie sú len číslami v systéme.

Najdramatickejšie miesta nového dokumentu vidieť v sekvenciách, keď Matej a Oliver zachraňujú ľudské životy. Nemajú však kapacitu, aby dokázali počas bojov o Mosul pomôcť všetkým raneným či chorým. Ich smutné oči a pohľady, keď nestíhajú poskytnúť pomoc všetkým deťom a ženám, ktoré sa k nim dostávajú, hovoria za všetko. Trpké sú tiež momenty počas ošetrovania mužov, ktorí sa otvorene hlásia k Islamskému štátu.

Krédo práva na zdravotnú starostlivosť však platí pre každého. Ak niekomu ide o život, pri záchrane sa nepozerá na príslušnosť, náboženstvo či politické presvedčenie. Uhol pohľadu, ktorý by si aj na Slovensku mohlo osvojiť viacero ľudí vo vysokých štátnych či cirkevných hierarchiách.

Stratený domov (2019, Slovensko, 70 min.)
Réžia: Juraj Mravec ml.