JAMES WHITE

Čo má človek robiť, keď mu pred očami zomiera milovaná osoba? Ako jej pomôcť prežiť posledné týždne života čo najdôstojnejšie a ako sa s tým sám vyrovnať? A čo ak takáto hraničná situácia nastáva v čase, kedy vlastne absolútne netušíte, ako naložiť so svojim vlastným životom? James White len krátko po smrti odcudzeného otca začína strácať aj matku, s ktorou si sú, naopak, veľmi blízki. Na to, aby jej dokázal byť stabilnou oporou sa však najskôr musí dať do poriadku on sám – jeho život, to sú totiž predovšetkým nekonečné flámy a bezstarostnosť hraničiaca s nihilizmom.

Nemá žiadnu prácu ani stabilný vzťah, prežíva na matkinom gauči a vyjedná jej chladničku. Je to, skrátka, prototyp nezrelého povaľača, ktorému sa do dospelosti ani po dvadsiatke akosi nechce. Sám pred sebou to však má James skvelo zargumentované – matka je predsa chorá a ona sa o ňu musí starať. Aj neurčito rozťahanú dovolenku v Mexiku si dokáže ľahko a uveriteľne zdôvodniť – po psychicky náročnom pohrebe otca, ktorý už dávno žil s  inou rodinou, skrátka, potrebuje vypustiť paru. Až sa vráti, pôjde na dlho odkladaný pracovný pohovor, nájde si vlastné bývanie a uchopí svoj osud konečne pevne za pačesy.

Život však s ním toľko trpezlivosti mať nebude. Práve, keď sa najlepšie zabáva a užíva si romantiku so svojou novou známosťou, zazvoní mu telefón. Matkina rakovina udrela s nečakanou silou a ona svojho syna okamžite potrebuje pri sebe. James musí dať bokom svoju detinskú pohodlnosť aj sebecké potreby. Čaká ho najťažšia a najnevďačnejšia úloha jeho života.

Americká dráma James White profituje predovšetkým z dvoch silných prvkov, ku ktorým je divák viac-menej nútený zaujať nejaké stanovisko. Tým prvým je mimoriadne silná téma – téma umierania, ktorá je, pri troche cynizmu, pomerne priamočiarou cestou k divákovým emóciám a empatii. Tým druhým je odzbrojujúco sympatický hlavný hrdina, tak trochu darebák, ktorý sa však v dôležitých chvíľach dokáže zachovať lepšie, než by sa možno zachovala väčšina z nás. Nebolo by to ale, samozrejme, nič platné, ak by sa vo filme umieranie stalo patetickým klišé či ak by sa hlavného hrdinu „zmocnil“ nejaký preangažovaný, alebo skrátka len nie celkom presvedčivý herecký predstaviteľ.