6.0

Filmová recenzia

Blížiace sa vianočné sviatky signalizujú nielen obchody, ale aj filmoví distribútori, ktorí zaraďujú symbolické tituly. Patrí medzi ne i nórska filmová rozprávka Cesta za Vianočnou hviezdou, ktorú do našich kín prináša ambiciózna spoločnosť Film Europe. Predlohou je rovnomenná divadelná hra Sverre Brandta, ktorá mala premiéru v roku 1924 a jej filmová podoba sa objavila na plátne kín v roku 1976.

Pod najnovšie filmové spracovanie sa podpísal režisér Nils Gaup (1955). Pochádza zo severného Nórska a patrí k etnickej skupine Samov, ktorá obýva severnú Škandináviu a hovorí niekoľkými dialektmi . Mimochodom, zaužíval sa pre nich aj názov Laponci, vraj ho však považujú za hanlivý. Nils Gaup chcel byť pôvodne skokanom na lyžiach, ale v rokoch 1974-1978 absolvoval dramatickú školu a sústredil sa na Laponské divadlo vo svojom rodnom meste Kautokeino, kde založil prvý divadelný súbor, ktorý hral v jazyku Samov. Účinkoval v niekoľkých filmoch ako herec, kým sa presadil ako televízny a filmový scenárista a režisér. Už jeho debut– celovečerný hraný film Stopár (1987 - anglický názov Pathfinder) s dialógmi v jazyku Sami, mu priniesol nečakaný úspech .Bol nominovaný na Oscara v kategórii Najlepší zahraničný film a získal niekoľko medzinárodných ocenení. Z jeho ďalších filmov možno spomenúť napríklad mládežnícky príbeh Haakon Haakonsen- nórsky Robinson(1989),Stroskotanci(1990), Hlava nad vodou (1993) či Vzbura (2008). Vlani sa rozhodol pre rodinný projekt s rozprávkovým základom Cesta za Vianočnou hviezdou (2012).

Základ príbehu v štýle „kde bolo -tam bolo“ sa dozvieme v animovanej forme od rozprávača v úvode filmu: Malá princezná Zlatovláska zatúžila na Štedrý večer zavesiť na vrchol vianočného stromčeka Vianočnú hviezdu, ktorá žiarila na oblohe. Rodičia jej vysvetlili, že je to nemožné, ale intrigánsky gróf ju nahovoril, aby sa pokúsila hviezdu nájsť v lese. Tam však už na ňu striehla zlá čarodejnica a Zlatovláska zmizla. Nešťastná kráľovná od smútku za dcérou zomrela a kráľ Vianočnú hviezdu preklial. Kráľovstvo sa ponorilo do temnoty. Prešlo desať rokov , je opäť Štedrý večer a podľa predpovede je to posledná možnosť , aby sa opäť rozžiarila Vianočná hviezda a princezná sa vrátila.

V tom čase žije v lese dvanásťročná sirota Sonja (úspešný debut trinásťročnej Vilde Marie Zerner). Drží ju tam banda zlodejov a keďže odmieta kradnúť, nútia ju do najhorších domácich prác. Vôbec sa im však nepozdáva, keď sa na Štedrý večer pokúsi o útek a ukryje sa na hrade (nakrúcalo sa na českom hrade Pernštejn), kde sa náhodou dozvie príbeh Zlatovlásky a ponúkne kráľovi (Anders Baasmo Christiansen – videli sme ho pred nedávnom v road movie Na sever), ktorý sa jej ujal, že sa mu pokúsi pomôcť a nájsť Vianočnú hviezdu. Nepáči sa to ani zlodušskému grófovi, ktorý chce byť kráľom a čarodejnici Hekse (Agnes Kittelsen), ktorá túži ako Zlatovlásku predstaviť vlastnú dcéru (Sofie Asplin.) Rozhodnú sa teda Sonju zlikvidovať. Tu sa vlastne začína samotný filmový príbeh súboja dobrého dievčaťa so zlom. Podarí sa jej vyhrať?

Ako to už v tomto žánri býva, dobrosrdečná Sonja myslí viac na druhých ako na seba, takže si získava sympatie a pomoc rozprávkových bytostí. Napríklad rodiny lesných škriatkov, kde sa spriatelí s malým Mossom (Elif Hellum Noraker) ktorého zachránila z pasce na vtákov, ale aj veľkého medveďa, ktorý jej za čučoriedkový koláč odpustí, že ho prebudila zo zimného spánku, vetra Severáka či Otca Vianoc (obdoba Santu).

„Trikári“ dostali zabrať, i keď nie natoľko, ako je už dnes zvykom v až presofistikovaných rozprávkových príbehoch. Chtiac-nechtiac sa dá „odčítať“ inšpirácia hoci aj Harry Potterom, keď sledujeme ako Sonju odnáša Severák za Otcom Vianoc na Severný pól a gróf ju prenasleduje na lietajúcej metle.

Malý divák dostáva „po lopate“ poučenie, že dobré srdce a pracovitosť sú tými pravými hodnotami a Vianočnú hviezdu nosíme v srdci. Dospelého viac zaujme pôsobivá výprava a návrhy kostýmov. Český hrad Pernštejn pôsobí v krásnej nórskej prírode ešte krajšie a priestory kuchyne či stolov s opulentnými pokrmami dokážu potešiť oko. Navyše, keď sa tu rozohráva motív lásky Oleho (Jakob Oftebro) k hradnej gazdinej Petrin ( Evy Kasseth Rosten).

Tradične prerozprávaná vianočná rozprávka neponúka veľa prekvapení. Už v polovici príbehu si domyslíte aj záhadu zmiznutia Zlatovlásky. Čo neznamená, že sa budete nudiť. Je to celkom pôvabné. A hlavne, ako to už v rozprávke býva, na rozdiel od skutočnosti, sa to nemôže skončiť zle, lebo: „Nezlomná viera a odhodlanie prekonajú všetky prekážky.“

P.S.
Upozornenie: ak vydržíte do skončenia titulkov, dočkáte sa záverečnej scény v domčeku lesných škriatkov pod starým stromom nad miskou vianočnej kaše a s neodmysliteľným želaním: Šťastné a veselé!

Reisen til Julestjernen (Nórsko 2012, 80 min.)
Réžia: Nils Gaup. Scenár: Kamilla Krogsveen. Hrajú: Vilde Marie Zerner, Agnes Kittelsen, Anders Baasmo Christiansen, Jakob Ofterno a ďalší