DOKONALÝ ÚNIK

Postavy sú radikálne typizované a pozbavené hlbších motivácií. Cliff je scenárista s okuliarmi a nemotornými pohybmi, Cydney povrchná a naivná mladá žena, opakom Cliffa je mladý nezničiteľný americký vojak s titánovou lebkou, jeho priateľka je záhadná sexica a okrem nich kamera sleduje na ostrove rebelský pár mladomanželov s divošským zjavom. Jedným z najväčších problémov filmu je motivácia vrahov. Niekde pred koncom filmu príde len suché obrazové skonštatovanie – označenie vrahov, v podobe krátkeho sledu záberov vo farebne odlíšenej retrospektíve. 

Pristavím sa ešte pri scenáristickej zámene zavádzania s klamstvom. Dokonalý únik má jasné žánrové vymedzenie a tým je thriller. Ak si však uvedomíme, čo spôsobuje napätie - je to neznalosť páchateľov - dúfame, že sa v priebehu filmu zmení na znalosť. Presne toto sú vlastnosti krimi. Základom krimi je nasledovanie stôp, domnienky, ktoré sa buď potvrdia, alebo vyvrátia a tým sa neustále menia podozriví, až do záveru, kedy sa odhalí, že vrahom je napríklad záhradník. Ak sa scenár podarí, dá sa krimi sledovať druhýkrát s už spoznaným vrahom - príbeh funguje, všetko do seba zapadá. Zistíme, že situácie, ktoré nás pri prvom pozeraní zmiatli, vznikli len redukovaným dávkovaním informácií a ich použitím v správny čas. Ak sa ale scenár nepodarí, stane sa to, čo v Dokonalom úniku – zistíme, že nás scenáristi oklamali, pretože narušili vnútornú logiku príbehu. A to všetko len kvôli tomu, aby nás zmiatli. Znefunkčnenie vlastného príbehu je však krutá daň.