Z doplnku pre znevýhodnených divákov sa stáva televízny štandard

- Titulky a audiodeskripcia už neslúžia len nepočujúcim a nevidiacim

- Z pomoci zdravotne znevýhodneným divákom sa stáva nový štandard sledovania televízie.

- Slovenské súkromné televízie reagujú na zmenu správania divákov aj rastúce nároky
na prístupnosť obsahu zo strany štátu.

Titulky a audiodeskripcia dnes nie sú len kompenzačnou pomôckou pre zdravotne znevýhodnených. Vďaka technológiám, zmene diváckych návykov a legislatívnym požiadavkám sa stávajú prirodzenou súčasťou moderného televízneho vysielania. Rozširovanie dostupnosti televízneho obsahu tak postupne mení spôsob, akým ľudia televíziu sledujú.

Prístupnosť prestáva byť okrajovou témou a stáva sa prirodzenou súčasťou sledovania televízie pre široké publikum. Tento trend potvrdzujú aj slovenské súkromné televízie Markíza, Joj a ta3 združené v Asociácii televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS).

Titulky už nesledujú len tí, ktorí musia

To, čo vzniklo ako nástroj na sprístupnenie obsahu zdravotne znevýhodneným divákom, dnes využívajú milióny divákov aj bez zdravotných obmedzení. Programy s titulkami totiž sledujú konzumenti často bez zvuku napríklad pri práci, v hlučnom prostredí či večer pri uspávaní detí. Titulky sú často osožné aj pre seniorov, nakoľko vďaka nim lepšie porozumejú obsahu. Audiodeskripcia zasa čoraz častejšie pomáha nielen nevidiacim či slabozrakým divákom, ale aj ľuďom s poruchami pozornosti.

„Prístupnosť televízneho obsahu dnes už nemožno vnímať len ako splnenie zákonnej povinnosti. Ide
o prirodzenú súčasť vysielania, ktorá rozširuje komfort sledovania pre celé spektrum divákov,“ potvrdzuje Lucia Tandlich, riaditeľka Centra pre právne a korporátne záležitosti MARKÍZA – SLOVAKIA.

Rastúce kvóty a akčné plány

Súkromné slovenské televízie v súčasnosti na sprístupnenie televízneho obsahu využívajú skryté titulky
pre osoby so sluchovým postihnutím a audiodeskripciu pre osoby so zrakovým znevýhodnením. Dostupnosť televízneho obsahu pre zdravotne znevýhodnených upravuje zákon o mediálnych službách a vyhláška ministerstva kultúry o titulkoch. Tie stanovujú minimálne podiely multimodálneho prístupu, ako aj presný popis ako majú titulky na obrazovke vyzerať. Komerčné televízie zároveň každé tri roky predkladajú regulátorovi vlastné akčné plány, v ktorých sa zaväzujú tieto podiely postupne zvyšovať.

„Štát nastavuje jasné minimá a definuje kvalitatívne požiadavky, no samotné televízie idú často nad rámec zákona a sprístupňujú svoje programy s titulkami a audiodeskripciou pre čoraz väčšie publikum. Prístupnosť sa u nás plánuje systémovo a dlhodobo,“ vysvetľuje Alžbeta Calpach Mordinová, právna zástupkyňa JOJ Group.

Súkromí slovenskí vysielatelia mali v roku 2023 povinnosť zabezpečiť minimálne 13 % vysielaných programov sprevádzaných skrytými titulkami alebo posunkovým jazykom a 5 % audiodeskripciou. V roku 2025 sa tieto podiely zvýšili na 19 % programov so skrytými titulkami a 7 % s audiodeskripciou. Podľa plánov na rok 2027 má byť sprístupnených najmenej 25 % programov skrytými titulkami a 10 % audiodeskripciou. Všetky programy zabezpečené multimodálnym prístupom pritom televízie zreteľne označujú – programy s titulkami s piktogramom „ST“ a programy sprevádzané hlasovým komentovaním pre nevidiacich (audiokomentárom) „AD“.

Najčastejšie sprístupnené programy

Sprístupnený obsah s titulkami a audiodeskripciou v súčasnosti diváci nachádzajú najmä v spravodajstve, seriáloch, filmoch a detských programoch.

Televízia Markíza sa donedávna zameriavala najmä na zahraničné seriály ako Monk, Mentalista, NCIS či turecké seriály. „Dopyt zo strany verejnosti nás však núti reagovať, a tak od minulého roka sprístupňujeme medzi inými aj pôvodné slovenské formáty, konkrétne seriál Sľub a Rodinné prípady. Do slovenského posunkového jazyka budeme tlmočiť aj divácky obľúbenú tanečnú šou Let´s Dance,“ uviedla Lucia Tandlich.

Televízia JOJ má titulkované celé spravodajstvo spravodajskej stanice JOJ 24, pričom hlavná spravodajská relácia Noviny TV JOJ je tlmočená do posunkového jazyka. Audiokomentár zas využíva napríklad pri seriáloch Nemocnica, Ranč, Osud, Profesionáli, Policajti v akcii či v detskom vysielaní na stanici JOJko v seriáli Alvin svet.

Technológie, AI a budúcnosť

Významnú úlohu pri rozširovaní prístupnosti zohrávajú technológie. Televízie investujú do nových platforiem, automatizácie, strojového prepisu a testujú aj nástroje umelej inteligencie, najmä pri titulkovaní živého vysielania. V domácich podmienkach sa však zatiaľ neosvedčili ako plnohodnotná náhrada ľudskej práce, hoci ich potenciál pri zrýchľovaní a zefektívňovaní výroby titulkov vysielatelia do budúcna očakávajú. Kľúčová však nateraz naďalej zostáva ľudská kontrola kvality, presnosť a čitateľnosť.

Rozširovanie prístupnosti je zároveň limitované ekonomickými možnosťami. Súkromné televízie financujú výrobu titulkov a audiodeskripcie výlučne z vlastných zdrojov a nemajú možnosť čerpať systémové dotácie.

Platí však, že to, čo bolo kedysi doplnkom, sa dnes stáva štandardom. Slovenské súkromné televízie ukazujú, že prístupnosť nie je len o plnení kvót, ale o reakcii na reálne potreby divákov a meniaci sa spôsob sledovania obsahu. „Televízie reagujú na tento trend už dnes. Televízia pre všetkých tak prestáva byť víziou budúcnostia postupne sa stáva realitou. Možno preto predpokladať, že titulky budú v budúcnosti súčasťou väčšiny televízneho vysielania,“ uzatvára Matej Dedinský, marketingový manažér JOJ Group.