Alenka a zázrak z cudzej krajiny: Dokumentárny film o tom, čo znamená vzoprieť sa osudu

Skutočný príbeh mladej Rómky Alenky, ktorá sa nevzdala a dokázala vzdorovať osudu tisícov rómskych detí na Slovensku. Aký život žije Alenka po odchode do Nemecka a aký život jej sestra v osade na Slovensku? A je odchod z vlasti skutočne nevyhnutným riešením? Aj týmto dôležitým a pálčivým otázkam sa venuje dokument Alenka a zázrak z cudzej krajiny (2025), slovenského režiséra Daniela Dluhého.

Alenka a zázrak z cudzej krajiny je dokumentárny film o skutočnom príbehu mladej Rómky, ktorá vyrastala v detských domovoch na východnom Slovensku a v dospelosti si vybudovala nový život v Nemecku. Cesta Alenky viedla z chatrče cez špeciálnu školu, ženský útulok a azylový dom až k stabilnému životu v Nemecku, kde dnes pracuje a žije šťastný život so svojim partnerom. Film sleduje kontrast medzi jej životom a životom sestry, ktorá ostala v osade na Slovensku, a kladie si otázky o tom, ako veľmi ovplyvňuje osud človeka prostredie, v ktorom vyrastá. Príbeh ukazuje, že kľúčom k zmene môže byť aj pevný bod v živote – akým bol pre Alenku dnes už dôchodca a dobrovoľník Michael, ktorý ju podporoval v kritických okamihoch.

„Film Alenka a zázrak z cudzej krajiny je portrétom dievčaťa, ktoré sa nebojí konfrontovať svoj um a schopnosti s povrchnosťou spoločnosti. Dievčaťa, ktoré sa môže stať príkladom pre iných ľudí hľadajúcich nádej. Chcem v ňom skúmať dôležitosť ponúknutej príležitosti. To, ako nás naše okolie ovplyvňuje a ako nás motivuje k tomu stať sa vzdelanejšími, odhodlanejšími a múdrejšími. Tým, že Michael podal Alenke pomocnú ruku, naštartoval jej slobodný život,“ dodáva režisér Daniel Dluhý.

Pre Daniela Dluhého predstavuje Alenka a zázrak z cudzej krajiny jeho prvý celovečerný dokument. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ateliéri Roberta Kirchhoffa, Jaroslava Vojteka a Petra Kerekesa. Vo svojej filmovej tvorbe sa usiluje čo najviac priblížiť k človeku – či už ide o protagonistu filmu, alebo samotného diváka. V roku 2013 mala televíznu premiéru osemnásťminútová verzia jeho dokumentárneho filmu Stará kniha nehrdzavie (2013), ktorý zachytáva ľudí z pražských antikvariátov. Film Večný život, večná mladosť (2013) nakrútený podľa goralskej ľudovej rozprávky je jeho hranou prvotinou. Práve tento film je jeho najoceňovanejším dielom, ktoré získalo ocenenia doma aj v zahraničí. Film bol uvedený na festivale Camerimage v poľskom meste Bydgoszcz, či vo finálovej sekcii festivalu Bastau v Almaty v Kazachstane.

„My sme boli kočovný národ, zvyknutý premiestňovať sa. Prečo je pre nás zrazu také ťažké pohnúť sa z miesta? Bola som pozrieť svoju mamu a sestru v osade. Ale som rada, že som tam neskončila spolu s nimi. Videla som, že necítia potrebu vo svojich životoch niečo meniť. Ja som si povedala, že taká nechcem byť a chcem si ísť za svojím a ďakujem Bohu za to, že ma mama dala do detského domov,“ hovorí o svojej skúsenosti hlavná protagonistka Alena.