Hodnotíme prvé tri časti skvelého seriálu The Studio

Režisérsko-scenáristická dvojka Seth Rogen & Evan Goldberg (seriály Preacher a Banda) nám pripravila insiderský exkurz do síce fiktívneho hollywoodskeho štúdia, no vierohodného prostredia továrne na sny.

Hlavnou postavou je Matt Remick (podarene roztržitý Seth Rogen), stály zamestnanec s 22-ročnou praxou a filmový fanúšik v jednom, ktorý získava povýšenie na „flek“ nového šéfa Continental Studios. Keďže je náročnejší milovník kvalitnej kinematografie, musí na novej pozícii nájsť ten správny balans medzi komerčnými požiadavkami majiteľov (excentrický Bryan Cranston) a umeleckými ambíciami svojich projektov.

Otvárací diel (Povýšenie / The Promotion) stavia na zábavnej línii s Martinom „Mártym“ Scorsesem. Mattov prvý projekt by mohol vzniknúť práve pod taktovkou tvorcu Mafiánov! Nič zvláštne by na tom nebolo, ak by tým projektom nebol „Kool-Aid“ film a režisérska legenda nechcela nakrútiť ďalších Vrahov mesiaca kvetov. Táto kombinácia sa tak už veľmi skoro ukáže ako nespojiteľná a náš nový šéfko musí dať slávnemu Mártymu – pre ktorého môže ísť o jeho labutiu pieseň – košom. 

Okrem samotného Scorseseho nás tvorcovia zasypávajú ďalšími, nápaditými cameo rolami. Hneď v úvode nás v priebehu produkcie víta dramatický Paul Dano, na samotnom konci chladná a prísna Charlize Theron. Na minútku príde aj Steve Buscemi, o ktorom sa pred tým na pracovnej porade vedie vtipná debatka, ako sa vyslovuje „Buscemi“.

Už od úvodnej časti tu máme kvantum dynamických scén robených na dlhé zábery v hektickom pohybe a dialógy sú riešené cez rýchle švenky, čo občas môže pôsobiť rušivo na našu krčnú chrbticu. Na druhej strane, ako diváci sme plne vtiahnutí do diania. Prirátajme si ešte bubny a bicie, ktoré pravidelne dramatizujú dialógové pasáže. A ozdobou sú štýlové, retro otváracie a záverečné titulky oháknuté do 60tych/70tych rokov.  

Druhá časť (Na jeden záber / The Oner) tematizuje situáciu, keď sa na pľaci ocitne neželaný štúdiový kravaťák. Možno ju vnímať ako parádnu komédiu, „fuck-up“ jazdu a štylistické cvičenie zároveň. Matt je celý bez seba, že môže byť prítomný na nakrúcaní komplikovanej, jednozáberovej scény počas západu slnka a chrlí zo seba celý zástup kultových počinov, pracujúcich so scénami na jeden záber (Dotyk zla, Ja, Kuba; Mafiáni, Potomkovia ľudí, Birdman, 1917). Z premotivovaného Matta sa však stáva totálne rušivý prvok, ktorý si proste nedá povedať a dostáva seba i štáb do série problémov.

V tretej epizóde (Poznámka / The Note) strieda Martina Scorseseho na poste režisérskej legendy Ron Howard, ktorému Matt po testovacej projekcii musí zdeliť nepohodlnú poznámku, a síce, že jeho epilóg („motelová scéna“ čoby pocta režisérovmu mŕtvemu bratrancovi) je nudný, zdĺhavý a svojím charakterom kazí divácky zážitok. A musí sa proste vystrihnúť! Kto mu to čo najtaktnejšie povie – na tom je postavený humorný konflikt celej epizódy.

Anthony Mackie hrá v tejto Howardovej fiktívnej retro-kriminálke niečo na spôsob Taxikára (1976). Popri Howardovi a jeho Čistej duši sa v dialógoch skladá vtipná pocta snímkam so záverečnými zvratmi (Šiesty zmysel, Klub bitkárov).

Za prvé tri diely tak máme za sebou filmového nadšenca na výkonnom poste, producentské odmietnutie legendy, katastrofálne nakrúcanie náročnej jednozáberovky a post-produkčný konflikt s ďalším veľkým režisérskym menom.

Štúdio je svižnou komediálnou mini-sériou z autentického hollywoodskeho prostredia. Je trefnou satirou, ktorá neprepaľuje a ctí si odkaz svojich predchodcov od Langa a Wellesa, cez Scorseseho, až po Nolana. Ak sme doteraz cinefilov ešte nepresvedčili, tak už len na záver dodáme, že táto novinka môže pripomenúť Hráča (The Player, 1992) Roberta Altmana.

Hodnotenie (epizódy 1 - 3): 8/10