Imaginácia, trauma a národné dedičstvo vo filme Dahomey

Víťaz tohtoročného Berlinale, ktorého mohli slovenskí diváci vidieť v predpremiére na prehliadke Be2Can, vstúpi 14. novembra do širokej distribúcie. Film Dahomey režisérky Mati Diop je žiarivým príkladom súčasnej festivalovej dokumentaristiky, ktorá čoraz častejšie experimentuje so štylistickými prostriedkami a rozprávaním, rovnako ako s postavením samotného človeka.

Bolestivá minulosť

Nehrané, poeticky ladené dielo s prvkami magického realizmu rozpráva o ceste 26 historických artefaktov, ktoré v novembri 2021 opustili Paríž, aby sa z Francúzska vrátili do afrického Beninu, odkiaľ boli v 19. storočí v rámci kolonizácie odvezené. Aký postoj však zaujať k návratu tohto dedičstva do vlasti, ktorá sa za posledné desaťročia musela vydať odlišnou cestou? Hoci krajina získala nezávislosť už v roku 1960, trauma a kríza národnej identity stále pretrváva. Film poukazuje na debaty medzi Beninčanmi o význame tejto udalosti a ukazuje široké spektrum názorov, vrátane diskusií medzi študentmi na univerzite v Abomey-Calavi. Nezostáva však pri faktografickom spracovaní a vytvára komplexnú mozaiku, ktorá reflektuje dôležitosť vlastnej kultúry, postimperiálnej politiky a kladie otázku, čo vlastne znamená civilizovaný svet.

Stieranie hraníc

Režisérka Mati Diop vníma film ako nástroj apropriácie, ktorý umožňuje obnoviť stratené hodnoty, spochybniť degradujúce koloniálne reprezentácie a vytvoriť nových hrdinov a hrdinky. Od roku 2009 kontinuálne tvorí krátkometrážne i celovečerné snímky. Za svoj celovečerný hraný debut Atlantique získala v roku 2019 na festivale v Cannes Veľkú cenu poroty. Pokračuje vo festivalových trendoch, kde čoraz častejšie vznikajú diela experimentujúce s možnosťami dokumentárneho filmu. Široká verejnosť dokument stále často vníma ako jednotvárnu formu a Dahomey ako protipól tendenčných portrétov ukazuje rozmanité možnosti esejistického spracovania, kde sa hranice medzi štylistickými prostriedkami fiktívnej a nefiktívnej kinematografie rozplývajú.

Netradičné rozprávanie

Rozprávanie stavia na antropomorfizácii, keď predkladaný naratív sledujeme z perspektívy samotných umeleckých artefaktov. Toto je ďalší z trendov charakteristických pre festival Berlinale, kde snímka získala hlavnú cenu Zlatého medveďa. Individualizmus už nie je ústredným prvkom a hľadajú sa nové prostriedky na vyrozprávanie príbehu. Vďaka tomu má Dahomey imaginatívnu líniu, ktorá sa asociatívne prepája so sociologickými otázkami. Celkovo vytvára dialogickú fresku, ktorá je cenným príspevkom k téme kultúrnej antropológie, ako aj pútavým a výnimočným zážitkom pre divákov.