Typický film Guya Ritchieho s prepálenou minutážou - Fortunova hra

Akčná špionážna komédia s prvkami trileru Fortunova hra je nový film režiséra a scenáristu Guya Ritchieho, čím je o ňom povedané prakticky všetko dôležité. Iste, môže sa stať, že potenciálny divák vôbec netuší, kto Guy Ritchie je, respektíve, kým bol.

V tom prípade platí iba toľko, že Fortunova hra je, alebo nie je zábavný film, pričom oná zábavnosť je podmienená tým, ako sa divák orientuje v žánri a aké filmy má rád. Lebo filmov, všakovakých filmov o tom, ako hŕstka superagentov zachraňuje svet pred globálnou hrozbou apokalyptických rozmerov existuje naozaj priveľa na to, aby ešte dokázali čímsi prekvapiť. A prekvapivosť nemusí byť kritériom kvality, niekedy je najužitočnejšie neprekvapovať vôbec.

Fortunova hra je film, ktorého príbeh sa dá rámcovo prerozprávať jednou vetou, a ani ju netreba rozvinúť, preto je praktickejšie o príbehu vôbec neuvažovať a hovoriť o deji. Akože príbeh to síce nemá, superšpióni riešia superkrádež umelej superinteligenice, ale deje sa v tom čosi permanentne.

Strieľa sa a bojuje a je tam aj naháňačka a veľa sa rozpráva a ukazuje. Ukazujú sa napríklad kostýmy, interiéry a exteriéry a spája ich to, čo môžeme nazvať štýlom. Presnejšie a zvukomalebnejšie je však anglické „style“ a toto Fortunova hra má a dokonca je to možno jej najvýraznejšia kvalita. Akurát ten Jason Statham bije do očí, lebo v luxusnom obleku pôsobí nepatrične, čím Fortunova hra rozbíja aspoň jedno klišé, šaty v jeho prípade totiž človeka v žiadnom prípade nerobia.

Aubrey Plaza, hlavná ženská hrdinka je na tom podstatne lepšie, aj Hugh Grant a Josh Hartnett, hrajúci ďalšie centrálne postavy, Grant excentrického boháča obchodujúceho so zbraňami a Hartnett filmovú hviezdu, čo má hrať samú seba.

Sľúbil som si, že to slovo nepoužijem, kvôli zdanlivej vyprázdnenosti a prílišnej kontaminácii (pseudo)intelektualizmom, ale asi to bez neho nepôjde, tak berte, alebo nechajte tak, ale Fortunova hra je presne to, čo si predstavujem za slovným spojením postmoderný film. Síce takmer tridsať rokov po tom, ako to slovné spojenie bolo relevantné, ale asi to nevadí, lebo to stále funguje. Na mňa funguje.

Film ako hra, aj keď pochybujem, že práve tento význam sa snaží akcentovať slovenský distribučný názov. Fortunova hra sa totiž v origináli volá Operation Fortune: Ruse de guerre a je to dôležité, lebo to ruse de guerre je veľmi konkrétny frazeologizmus, voľne preložiteľný ako vojnová lesť, avšak používa sa minimálne v dvoch významoch. V prvom ide o oklamanie protivníka, v druhom o stratégiu, v rámci ktorej protivníkovi ani nemusí dôjsť, že bol oklamaný, lebo je to bolo urobené tak dôvtipne a nápadito, že obeť sa za obeť vôbec nepovažuje.

No a takéto čosi sa vo filme aj udeje a to nielen v jeho vnútri, ale aj smerom von, k nám divákom, pričom platí, že aj táto hra je iba taká zábavná, ako sme sami odhodlaní hrať sa.

Guy Ritchie v svojom aktuálnom filme do veľkej miery opúšťa ono pre neho také typické rozbíjanie jednoty sujetu a fabuly, menej, ak vôbec, sa uchyľuje k retrospektívami, či situácie inscenuje znova z iného uhľa pohľadu. O to viac však využíva svoju druhú definujúcu manieru a tou je už spomenutý štýl vo význame style, teda poetiku tvoriaci prvok. Ten je tu aspoň tak výrazný, ako v jeho najmenej docenenom filme Krycie meno U.N.C.L.E. A neopúšťa ho ani ironický nadhľad, teda práve to, čo osobne na jeho poetike považujem za najdôležitejšie a čo mi tak veľmi chýbalo v jeho predchádzajúcom kuse Rozhnevaný muž.

Nemá zmysel predstierať, že ma Fortunova hra akosi zvlášť na prvé pozretie ohúrila. Asi som čakal viac, aj vzhľadom na klebety a zdanlivé kontroverzie, ktoré uvedenie filmu do kín sprevádzali (premiéra snímky vraj bola odložená kvôli mimofilmovým okolnostiam), ale v konečnom dôsledku som rád, že som opäť po čase aj v kine videl titul, ku ktorému sa rád budem vracať.

Nie preto, ako ma prekvapil a preto nadchol, ale preto, že ma nadchol tým, ako ma neprekvapil. Bodovo za 8/10.       

Plusy
- typický film Guya Ritchieho
- zábava s interpretačným potenciálom
- Aubrey Plaza konečne v úlohe využívajúcej jej obrovský komediálny potenciál   

Mínusy
- typický film Guya Ritchieho
- významovo vyprázdnený slovenský distribučný názov
- prepálená minutáž