Času je málo a bahno stúpa - nový slovenský dokumentárny film Geamăna

Vzniká dokumentárny film Geamăna, ktorý zobrazuje náš vzťah k enviromentálnej kríze. Malá obec stratená v Transylvánskych horách v Rumunsku, sa skoro š̌tyridstať rokov potápa do toxického bahna. Baňa na meď Roșia Poieni je stále v prevádzke. Denne do údolia Geamăny priteká 14 tisíc ton odpadovej hlušiny, 7 tisíc ton vápna, a dažďová voda zafarbená od rôznych chemikálií. Každý rok sa odkalisko, veľké ako Liptovská Mara, zdvihne o ďalší meter a pohlcuje všetko okolo. Z kostola vidno už len vrchol veže. V okolitých dreveniciach žije posledných pár ľudí.

“Chcem podať svedectvo o našej blízkej budúcnosti prostredníctvom sledovania života komunity odsúdenej na zánik.” hovorí režisér Miro Jelok a pokračuje ďalej: “Geamăna je pre mňa zaujímava aj tým, že sa v nej, akoby v malej súkmavke, zrkadlí osud ľudstva. Prizeráme sa vlastnej nemohúcnosti, cítime sa malí, aby sme niečo ovplyvnili. Katastrofa vytvorená našou bezohľadnou činnosťou naberá rokmi na mohutnosti, pomaly sa dvíha a stúpa. Dochádza nám čas. Okolo našeho hrdla sa sťahuje slučka a zdá sa, že jediné, čo môžeme urobiť, je vyčkať vlastný koniec.“

Hlavnou postavou je štyridsaťštyri ročná Valerica, ktorá utiekla pred svojím mužom do domu, ktorý zdedila po otcovi. Začína nový život na mieste bez budúcnosti. V Geamăne naša svoj exil, malý súkromný raj, izolovaný vysoko v horách. Prostredníctvom jej portrétu film ukazuje zvyšok geamănskej komunity. Sú to najmä osamelé vdovy, ktoré tvrdohlavo odmietajú opustiť svoje drevenice. Dve staršie ženy, Anuca a Varvara, sa budú musieť čoskoro odsťahovať. Bahno dosiahlo k ich domom a ony sa musia proti svojej vôli presídliť inam. Anucu, ktorej odkalisko už podmylo drevenicu, to čaká o niekoľko týždňov.

“Priamo v Geamăne sme si prenajali opustenú drevenicu, v ktorej žijeme. Dedinu navštevujeme pravidelne a strávili sme v nej dokopy niekoľko mesiacov. Postupne sme spoznávali miestnych a spriatelili sme sa. Vo filme observačne nakrúcame najmä každodenné výjavy a situácie zo života, zaznamenávame plynutie času, umieranie krajiny. Do Geamăny sme začali chodiť v roku 2020, ale aby sme dokázali vizualizovať čas a zachytiť meniacu sa krajinu, produkcia filmu potrvá do roku 2026. Je to veľmi náročný zberný dokument a hoci sa jedná o film s environmentálnym kontextom, mojim cieľom je nevenovať sa primárne ekologickej katastrofe. Tá je vo filme len kulisou. Dennodennou postapokalyptickou realitou, v ktorej naše hrdinky žijú.” uvádza režisér Miro Jelok.

Filmári spúšťajú otvorenú zbierku na donio.sk, ktorá by mala pokryť náklady na tohtoročné nakrúcanie počas troch mesiacov. Spôsob, ktorým realizujú film si totiž vyžaduje sústredené niekoľkotýždňové pobyty. Paralelne pracujú aj na žiadosti o štátnu podporu, kým však decembrové rozhodnutie komisie o osude projektu padne, môže byť pre nich už neskoro. Preto sa rozhodli financovať túto časť produkcie prostredníctvom priazne divákov a podporovateľov na doniu.

“Budeme radi, ak sa k tejto aktivite pripojíte, napíšete o nás alebo nás prezdieľate a podporíte. Pomôžete nám tak k šíreniu príbehu o tejto obci a jej posledných obyvateľoch. Akoby povedal Štrpka, času je málo a bahno stúpa.”