Annette je dôkaz nevyčerpateľnej predstavivosti Leosa Caraxa

Mnohé filmové portály sa v týchto dňoch venujú Festivalu v Cannes, ktorý sa začal v utorok. Otvoril ho najnovší projekt francúzskeho režiséra Leosa Caraxa - popová opera alebo tragický muzikál Annette. Prvýkrát je Carax len v role režiséra, keďže o scenár a hudbu sa postarala skupina Sparks zložená z bratského dua Rona a Russella Maelovcov. Príbeh o láske stand-up komika Henryho a opernej speváčky Anne, z ktorej sa narodí zázračná Annette publikum rozdelila na dve skupiny – podľa niektorých reportáží z premietania diváci odchádzali uprostred filmu, isté kritiky však snímku vychvaľujú do nebies. Na portáli Metacritic sa ale jej hodnotenie drží tesne nad priemerom s číslom 71 %.

The Film Stage (83 %)

Snímka je experimentom, inováciou a trpkou radosťou. Carax sa pomocou zelených odtieňov povedomých už z Holy Motors obracia opäť k digitálnej filmárčine a zasa raz voľne pracuje s formátom. Tvorí grandiózne obrazy dopĺňajúce Champetierovej pomalé, ledabolé, plynulé pohyby kamery. Uchvacujúce live vystúpenia sú akcentované Driverovým oddaným, no predsa len amatérskym spevom – to dodáva snímke vysoké napätie. Nie je to perfektný film, ale jednoznačne Caraxov.

IndieWire (83 %)

Annette by mala viac problémov nebyť Driverovej úžasnej fyzikálnosti, ktorá to drží všetko pokope. Keď je na pódiu v boxerkách a pohybuje sa po javisku s baletnou precíznosťou, pripomína rovnakým dielom Toma Cruisea v Magnólii a Jesus Christ Superstar, vyžaruje pasívno-agresívny postoj. To často zatieňuje Cotillardovú, popravde však jej pasívny stav naznačuje skôr polovičatosť samotnej postavy. Samozrejme, Annette je Henryho príbehom, obaja majú s Ann rovnaký problém, kľudne sa príbeh môže celý odohrávať výlučne v Henryho hlave.

The Wrap (80 %)

V Annette nájdete aj trochu z A Star is Born/Zrodila sa hviezda, keďže hviezda Ann stúpa, kým tá Henryho zas klesá, čoho následkom je veľmi rýchlo nastupujúca temnota. V tomto momente sa všetko, čo sa spočiatku zdalo odvážne stáva násilným – Carax je predsa len provokatér, ktorý obráti každý nápad v tomto muzikáli na zbraň. A kým majú aj Driver aj Cotillard vo filme svoje momenty, sú dosť obmedzení ako speváci, 140 minút, v ktorých spievajú takmer každú svoju repliku je únavných aj bez Caraxových lahodných absurdít.

The Guardian (80 %)

Annette pôsobí ako zlý sen, prejavuje sa to najmú pri scénach s divadelným publikom, kde Carax často Henryho, Ann a Annette štylizuje: záhadné tváre, na ktorých sa zračí vášeň, sú skeptické aj rebelujúce, majú v sebe niečo Buñuelovské. Sú reálne? Sú len súčasťou sna? Annette je priamočiarym, rečníckym, priam šialeným filmom, pohybujúcim sa nad samotným okrajom vlastného nervového zrútenia. Vyžaduje, aby sme prežívali bolesť, potešenie ale aj ho brali vážne.

The Playlist (75 %)

Annette v sebe nesie DNA Sparks, ale po sebe má plno Caraxových odtlačkov (zaujímavé je na filme práve striedanie momentov týchto autorských prvkov). Adam Driver pripomína mladšieho, vyššieho Dennisa Lavanta a jeho Henry strávi hodnú porciu filmu v známej „holymotorskej“ zelenej. Driver s Cotillard sú podobne ako Lavant a Eva Mendes v poslednom Caraxovom filme akousi kráskou a zvieraťom. Evidentné sú viaceré režisérove postupy, od ticho prezentujúcich sa vplyvov až po jeho značkové zobrazenie narušených milencov.

The Hollywood Reporter (50 %)

Carax má ďaleko do dokonalosti, no musí sa mu nechať jeho oddanie nekonvenčným metódam, aj keď premiérovo v anglickom jazyku. V záverečných titulkoch ďakuje eklektickej skupine mien, vrátane Edgara Allena Poea, Kinga Vidora či Stephena Sondheima. Toto je ale režisérov prvý film, v ktorom záhada a očarenie nikdy naplno nevytvoria niečo nadpozemské.

Variety (40 %)

Možno sofistikovanejší divák viac ocení Caraxove postupy, už naplnený tróp smutného klauna či naliehavé piesne Sparks. Väčšina bude ale Annete vnímať ako vyčerpávajúci projekt zrodený z hravosti, ktorého výsledkom je ale veľmi málo hry pre diváka. Ešte aj užitie hudby vo filme je mätúce. Možno nič z toho nemusí dávať zmysel, možno sa pri tom nemáme zabávať. Posolstvo tejto snímky môžeme vnímať aj ako „ignorujte kritiky, hlavne tvorte“. Ale Carax, autor len piatich filmov za 40 rokov svojej kariéry, je omnoho citlivejší a nie je celkom jasné, či sa úplne k Sparks ako autor hodí.