The French Dispatch je všetko, čo ste od Wesa Andersona chceli a ešte viac

Vyše roka museli priaznivci Wesa Andersona čakať na jeho najnovší projekt, The French Dispatch. Dočkali sa na Festivale v Cannes, kde si film odkrútil premiéru, po ktorej získal niekoľkominútový standing ovation. Príbeh o vymyslenom reportážnom titule spracúva Anderson pre seba nezvyčajným poviedkovým štýlom. Už klasicky sa v snímke objaví ensemble hviezd vrátane Tildy Swinton, Benicia del Tora, Owena Wilsona, Adriena Brodyho, Billa Murrayho, Timotheé Chalameta a iných. Na Metacritic si The French Dispatch drží fantastické hodnotenie 82 percent.

Podcastovú recezenziu Petra Konečného a Jura Malíčka nájdete TU

Slash Film (100 %)

Sledovať The French Dispatch je skvelý zážitok – podobný, ako byť účastný skvelej večere, kde je každý chod lepší ako ten predchádzajúci. Prajete si mať len viac času na to, aby ste si mohli každý dosýta vychutnať. Je to film, ktorý využíva výstrednosť spôsobom, aký Andersonovi fanúšikovia zbožňujú. Kým máte otvorené srdce, uši naladené do tempa príbehu a oči už naučené na mód štylizácie, bude sa vám film veľmi páčiť.

Variety (100 %)

Pri takejto koláži je zábava hrať sa na detektíva, The French Dispatch je ale prvotriednym pastišom kde sú všetky počiatočné vplyvy vo výsledku pretransformované na niečo nové a originálne. Dobré správy sú to najmä pre tých, ktorí nečítajú New Yorker, táto strelená kolekcia krátkych príbehov si vystačí aj sama so sebou. Anderson aj tu opakuje mnohé svoje obľúbené triky, tentoraz to pôsobí akoby bol za pozorne kontrolovanými hranicami plátna ukrytý celý svet.

The Playlist (91 %)

Aj vzhľadom na klasický režisérov štandard je filmové remeslo výnimočné. Zaujmú Desplatove krásne hudobné kompozície, Yeomanova krásna, často čierno-biela kamera, ale aj takmer hrdinská práca strihača Andrewa Wisebluma – zoberte si koľko sa natrápil, kým „ostrihal“ všetky zábery do požadovaného tvaru a veľkosti, nehovoriac o medzititulkoch, animáciách, rôznych tónov, manických epizódach – z filmu urobil taký malé delo. Nezabudnime, že aj tento, rovnako ako ostatné Andersonove snímky, žiari ligotom hviezd strieborného plátna.

IndieWire (83 %)

Niektoré Andersonove snímky síce sú explóziou ľúbivej a slobodnej estetiky, nie vždy však dokopy dávajú uspokojivý výsledok. Nikdy však nestrácajú svoju príťažlivosť a stále plnia svoj cieľ. The French Dispatch má bližšie k Francúzskej novej vlne, než ku precízne štylizovaným dielam Andersonovho repertoáru. Režisér vás v ňom pozýva sledovať, ako z bane doluje hlboko ukryté zlato a tvaruje ho sebe vlastným spôsobom.

The Guardian (80 %)

The French Dispatch je veľmi zábavný, určite si ho kúpte v najbližšom novinovom stánku.

Cinevue (80 %)

Pri každom režisérovom projekte padá v úvahu podozrenie, že tak dlho hľadal štýl písma, až zabudol, o čom chce vlastne písať. Jeho postavy často evokujú skôr zbierku výstrelkov než ľudskosť. Motto v kancelárii Howitzera Jr. – Žiadny plač – prehovára k potláčaným emóciam, ktoré tlejú pod povrchom Andersonových filmov a len príležitostne sa dostanú na povrch. The French Dispatch sa pohybuje urýchlene, svojim vlastným, excentrickým spôsobom.

Slant Magazine (75 %)

Andersonov film je eufóriou, ale pod extrémnou kontrolou. Každý záber je vystavaný tak prísne, že práve úzkostlivosť sa stáva podstatou jeho vtipu. Príležitostne sa dokonca zastavuje aj akcia, to len preto, aby sa uspokojila Andersonova túžba po piktograme, ako pri scéne, kedy sa vzbura vo väzení zmení na dielo v galérii. Snímka je fascinujúcim a zázračným cvičením komplexnej narácie a komplexnej kompozície. Napriek ohromne clivému epilógu ale niekedy nie je ľahké spoločne zdieľať režisérove emócie.

BBC (80 %)

Andersonovo remeslo je tak neodolateľné, že vás jeho trademarky nepotešia, len ak ste na nich vyslovene alergickí. Jedna vec je istá – nie je nič podobné The French Dispatch, ak samozrejme neberieme v úvahu režisérove ostatné filmy.

Games Radar (80 %)

Eklektický obsah The French Dispatch dovoľuje Andersonovi pohybovať sa aj mimo scenára, vyhadzujúc zvyčajné celovečerné naratívne postupy, ktoré nahrádza viac poviedkovým prístupom. Berie čitateľa/diváka na cestu magazínom, troma článkami, ktoré sa odvíjajú ako krátke diela, smršť strihov, hereckých prekvapení a neuveriteľnou pozornosťou na detail. Množstvo práce, aké dal Anderson do The French Dispatch možno len obdivovať, je omamný.

Time Out (60 %)

Anderson sa často odkláňa od magazínového rámca, ktorý si sám zvolil. Časté využívanie čiernej a bielej signalizuje zmenu časovej periódy, môže byť ale aj poctou francúzskym tvorcom novej vlny. Škodí ale režisérovi, pre ktorého je farba charakterom. Je to, akoby ste si odhryzli z čokoládového zákusku a zistili, že je bez cukru.

Vanity Fair (55 %)

V každom z troch príbehov sa dajú nájsť momenty skutočného významu a pálčivosti. Objavia sa, keď Anderson zahodí všetky remeselné vychytávky a jednoducho hovorí.