Limbo je ďalším dôkazom obrovského potenciálu režiséra Bena Sharrocka

Veľkej priazni filmových kritikov sa teší nový britský film režiséra Bena Sharrocka. Nakrútil príbeh o utečencoch zo Sýrie, ktorý na pustom škótskom ostrove čakajú na azyl. Hlavným hrdinom je Omar, ktorého život sa krúti okolo oudu – tradičného hudobného nástroja Blízkeho východu. Pre Sharrocka ide len o druhý celovečerný film, debutoval pred 6 rokmi snímkou Pikadero, v ktorej pre zmenu čerpal z finančnej krízy. Snímka vtedy bodovala na viacerých európskych festivaloch. Sľubný potenciál potvrdzuje Sharrock aj snímkou Limbo, ktorá ma na portáli Metacritic hodnotenie 82 %.

TheGuardian (100 %)

Skutočne mimoriadny druhý počin britského režiséra Bena Sharrocka! Bystrý, prenikavý, krásne nakrútený a skomponovaný, dojímavý ale aj napínavý. Napriek elegantnému ironickému štýlu zadefinovanom hneď od začiatku, vás Sharrock rýchlo donúti zaujímať sa o postavy a o to, čo sa im deje. Limbo je o utečencoch a hľadačoch azylu v Británii, a je odvážne medzinárodným, nie úzkoprsým kúskom – je výsledkom odvážneho pohľadu na svet, avšak zároveň nežným a intímnym ako obľúbený sitkom. V niektorých momentoch sme si spomenuli na Aki Kaurismäkiho či Eliu Suleimana či Billa Forsytha, s prvkami Withnail and I Brucea Robinsona.

ThePlaylist (91%)

V Limbo zapája Sharrock iróniu, nie preto, aby vytvoril odstup od svojich postáv, ale naopak, aby dostal divákov bližšie k nezrovnalostiam existencie utečencov na vzdialenom škótskom ostrove. Priťahuje diváka k telu, bližšie než na dĺžku lakťa. Tým, že príbeh zasadil do bežnej reality, skôr ako do dramatických okolností, otvára nové možnosti tomu, ako sa diváci môžu stotožniť so zobrazenými ľuďmi. Skôr než sa pokúšať estetizovať diváka chladnou kalkuláciou, Sharrock prikrýva bežné postupy neobyčajným súcitom a starostlivosťou.

The New York Times (90 %)

Ak ste niekedy strávili čas na škótskych ostrovoch, dobre viete, že sú to miesta, kde čas zdanlivo stojí. Toto zasadenie konštruuje silnú metaforu k súženiu protagonistu. Film funguje aj na takmer filmových kúzelníckych trikoch.

ScreenDaily (80 %)

Sharrock má pozorné oko pre absurditu napáchnutú Kaurismäkim. Scény sa odohrávajú v ihriskách ako z Očistca, bez detí a bez radosti. Pred komunitnou krčmou v štvrti so zadebnenými oknami je len jeden úbohý piknikový stôl, umiestnený uprostred obrovskej kaluže. Obratne zvláda dlhotrvajúci vtip – ako eklektickú zmes nepotrebných smetí, ktoré Farhad nosí z charitného centra – nikdy ale vtip nesílí. Schopnosť vybalansovať komédiu s pátosom a obohatiť o textúru a hĺbku aj najmenšie postavy, charakterizuje Sharrockov veľký talent.

IndieWire (75%)

Omar si našiel cestu ku krásnemu a prívetivému domovu, kde sú ľudia odhodlaní začať odznova. Limbo ale pripúšťa možnosť, že niektorí sa rozhodnú hľadať ďalej, aj keď majú jedno z riešení priamo pred sebou. Omar nechce nový domov, s jeho hudobným nadaním a spomienkami na svet, ktorý opustil, má svoj vnútorný domov hneď od úvodnej scény. Takýto postreh dáva Limbu oveľa viac múdrosti, ako všetky jej ironické postrehy dokopy.

The Variety (70%)

Akékoľvek rozpory sú vyvážené silou a gráciou výkonu Amira El-Masryho, za unavenými očami ktorého bliká veselosť aj hnev. Utečenecká kríza bola pravdepodobne najesenciálnejšou a najopakujúcejšou sa témou v európskom filme posledných rokov, tematizovaná v dokumentoch a hraných filmoch s rôznymi stupňami kvality a integrity. Napriek tomu si Limbo našlo úprimnú a inteligentnú vlastnú cestu.