Slovania skončia skôr. Siedma časť je návratom k tomu najhoršiemu ...

JOJ-ka túto stredu vôbec prvýkrát uviedla dva diely Slovanov naraz. Naše obavy, že pocítime zmenu na režisérskej a kameramanskej stoličke v podaní dvojice Blaško-Adam, sa potvrdili. Vymizla aj najmenšia snaha o nápadité vizuálne riešenie scén; žiadna hra s kompozíciou (so symetrickou, ani asymetrickou), s odrazmi vo vodných hladinách či s rozostrením a následným zaostrením obrazu – po príklade päťky a šestky – sa tu nekonala.

Po príbehovej stránke došlo na prelome šiestej a siedmej epizódy k letmej konfrontácii najsilnejších mužských postáv Radúza a Vlada, o ktorej sme „tušili“ už od otváracieho dielu. Svoje si povedali aj Draha s Bohdanom, Draha so Sokolom, Draha s Vladom (ktorý sa tu konečne našiel) a Maštalír si takmer strihol scénku z Hamleta. Nastali posuny, avšak povrchné a skratkovité, bez akéhokoľvek emočného dopadu na diváka. 

Znova raz ide o epizódu, v ktorej sa väčšina vecí odkomunikuje v uši režúcich dialógoch. A príležitostná bojová akcia (celkovo, v doterajšom seriáli skôr výnimočná) pôsobí ako päsť na oko: umelo, akoby protagonisti len nacvičovali choreografiu.

Máme však dobré správy. Slovanov už bude len a len menej než doteraz; navyše pri vyššom nasadení skončia skôr, než pôvodne mali. Šanca na zvrat v kvalite je dávno a nenávratne v psej...  Návrat režiséra Petra Bebjaka (Čistič, Čiara, očakávaná Správa) a jeho dvorného kameramana Martina Žiarana je však stále nádejou na dôstojné ukončenie (v plytčinách hlbokého priemeru).

Hodnotenie: 3/10