The Hollywood Reporter podal správu o Správe

Ponúkame preklad recenzie z portálu The Hollywood Reporter od Stephena Farbera:

Nominácia Slovenska na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný film rozpráva skutočný príbeh dvoch väzňov z Auschwitzu, ktorí utiekli a poskytli vzácne svedectvo o genocíde prebiehajúcej v tábore.

Nájsť nový, neobvyklý prístup k holokaustu je bezpochyby výzva a režisér Peter Bebjak predsa len rozpovedal nepoznaný príbeh odhaľujúci pravdivé udalosti. Do amerických kín ho prinesie spoločnosť Samuel Goldwyn Films a hoci to nebude ľahké a zábavné sledovanie, film vyťahuje na povrch časť dejín, ktorá si zaslúži našu úctu.

Dnešní diváci si možno neuvedomujú, že jednou z vecí, ktoré zabránili celosvetovému pobúreniu z nacistického genocídneho programu bola skutočnosť, že rozsah zverstiev nebol globálne známy v čase zúriacej vojny. Dalo by sa polemizovať – a bola by to aj pravda - že antisemitizmus prítomný po celom svete, by bol zabránil akýmkoľvek snahám na zastavenie zabíjania. Ale je tiež pravda, že Nemecko naozaj vyvinulo všemožné úsilie na zatajenie zavedenia otrasného konečného riešenia židovskej otázky.

Predstavitelia organizácie Červeného kríža navštívili niektoré koncentračné tábory, kde sa nacisti snažili zakryť, čo sa tam v skutočnosti dialo. To je dôvod, prečo sa dvaja väzni dali na útek. Jednak aby zachránili svoje životy, ale aj aby z prvej ruky odovzdali správu o tom, čo v tábore videli. Vrbova a Wetzlerova správa zostavená dvoma slovenskými Židmi – Alfrédom Wetzlerom a Rudolfom Vrbom – ktorí v roku 1944 utiekli z Osvienčimu, bola jednou z prvých správ o masovom vyvražďovaní. Údajne vďaka tejto správe maďarská vláda pozastavila konvoj viac než 100 000 maďarských Židov smerujúcich do Osvienčimu v posledných mesiacoch vojny.

Podobne ako oscarový víťaz Saulov syn a niektoré ďalšie realistické filmy o holokauste, aj Správa môže byť náročným pozeraním. Ale bezpochyby je to extrémne dobre spracovaný kúsok, ktorý je do takej miery čiernobiely, ako sa len dá, s farebnými škálami ľadovo sivej, fádne hnedej a bielej, prispievajúcimi k ponurej atmosfére, do ktorej nás režisér vnára.

Veľká časť filmu zobrazuje dvoch protagonistov (Noel Czuczor a Peter Ondrejíčka) schovávajúcich sa v drevených prepravkách čakajúc na príležitosť utiecť. Ich osamelosť a izolácia je striedaná zábermi na SS dôstojníkov, ktorí vypočúvajú a mučia ostatných väzňov, aby zistili, kde sa dvaja chýbajúci Židia nachádzajú. Z denného režimu tábora a brutality dôstojníkov vidíme dosť na to, aby sme pochopili tú nočnú moru, ale film má v úmysle hlavne vzdať úctu odhodlanosti dvoch väzňov, ktorí vytrvali, aby mohli porozprávať svoj príbeh.

Keď sa im nakoniec podarí utiecť do okolitého lesa, film stráca časť svojej klaustrofobickosti, ale ostáva primerane tmavý. Záverečná časť sa týka odovzdania správy britskému predstaviteľovi Červeného kríža, ktorého stvárnil John Hannah (Štyri svadby a jeden pohreb, Srdcová sedma). Hannah podáva slušný výkon, ale film sa spolieha hlavne na herecké umenie dvoch ústredných postáv. Vďaka Czuczorovi je film strhujúci a Ondrejíčka, hoci hrá krehkejšieho krajana, sa tiež sebaisto zhostil svojej úlohy.

Tento trýznivý, ale dobre urobený film nám pripomína, prečo je dôležité podávať svedectvo o zverstve a nespravodlivosti. Je to téma, ktorá si zachováva svoj význam aj v našom znepokojujúcom novom storočí poznačenom nárastom autoritárskych režimov po celom svete.

Pôvodný článok si môžete prečítať TU