Sci-fi dráma Malý Joe – úhlavný nepriateľ karmínová kvetinka

Už tento štvrtok vstúpi do slovenských kín nová snímka rakúskej režisérky Jessicy Haussner. V mrazivom príbehu odetom do pastelových farieb a laboratórnej sterility útočí na city ľudí na pohľad nevinná karmínová rastlinka. Recenziu nájdete TU.

Šťastie je biznis

Prvýkrát bol film predstavený publiku na minuloročnom medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, kde získal cenu za najlepší ženský herecký výkon pre Emily Beecham, ktorá stvárnila hlavnú úlohu vedkyne a slobodnej matky Alice. Jej vedeckého kolegu si vo filme zahral britský herec Ben Whishaw známy zo série bondoviek alebo zo sfilmovanej verzie knižného bestselleru Parfum: Príbeh vraha.

Alice je slobodná matka naplno oddaná svojej práci – genetickému inžinierstvu nových rastlinných druhov. Pred blížiacim sa veľtrhom sa jej podarí vyvinúť zvláštnu karmínovú rastlinku, ktorá je pozoruhodná nielen svojou krásou, ale aj terapeutickou hodnotou: pokiaľ je pestovaná pri ideálnej teplote, poriadne zalievaná a pekne sa k nej človek prihovára, prináša svojmu majiteľovi pocit šťastia. Snáď pre výčitky, že svojmu synovi Joeovi Alice nevenuje toľko lásky a starostlivosti, koľko by chcela, poruší Alice firemné nariadenie a prinesie mu jednu rastlinku domov. Zatiaľ čo Malý Joe, ako rastlinku spoločne pomenovali, pomaly ale iste rastie do krásy, jej uvoľňujúce účinky sa prejavia trochu inak, ako by sa očakávalo... 

Túžba po naplnení

„Príbeh je založený na myšlienke, že všetci ukrývame tajomstvo, ktoré si ostatní alebo dokonca ani my sami nie úplne uvedomujeme. Nečakane sa v nás objaví čosi, čo spôsobí, že sa známe odrazu javí ako divné. Niekto, koho dobre poznáme, nám z ničoho nič pripadá cudzie. Z blízkosti sa stane priepasť. Túžba po vzájomnom porozumení, empatii a symbióze nie je naplnená. V tomto ohľade je Malý Joe podobenstvo o tom, čo je v nás cudzie. To sa vo filme zhmotňuje prostredníctvom rastliny, ktorá má očividne schopnosť meniť ľudí. V dôsledku tejto zmeny sa vynorí niečo neznáme a stratí sa niečo zdanlivo isté: puto medzi ľuďmi.“ rozpráva o svojom filme režisérka Jessica Haussner.

Kvetinka ako úhlavný nepriateľ?

Aby režisérka dokázala podať dostatočne presvedčivý príbeh spojila sa s odborníkmi, s ktorými konzultovala svoj námet do najmenších detailov. „Pre príbeh skazy, sme potrebovali hrozbu, ktorá sa z krásne voňajúcej vône vyvinie. Oslovila som niekoľko vedcov z oboru rastlinnej a ľudskej genetiky a špecialistov na mozog. To bola tá zložitá časť – zistiť, či a ako by rastlina mohla infikovať človeka. Vyvinuli sme teóriu, že by to mohol byť vírus, pretože vírus je dostatočne flexibilný a dokáže mutovať, tak, že by sa mohol adaptovať z rastlinného vírusu na ľudský. Je to vysoko nepravdepodobné, ale za istých okolností predstaviteľné. A to sa stalo základom, okolo ktorého sme vystavali celý príbeh. Potom som sa rozprávala s Jamesom Fallonom, ktorý skúma ľudský mozog a ten prišiel s teóriou, že človek by mohol psychotropnú látku vdychovať nosom. A to sa stalo oporou nášmu nápadu“ vysvetľuje režisérka prípravu scenáru.“ vysvetľuje Haussner.

O režisérke

Rodáčka z Viedne, Jessica Haussner (nar. 1972), známa najmä vďaka drámam Lurdy (2009) alebo Láska šialená (2014), vyštudovala réžiu na viedenskej filmovej akadémii. Už od jej debutu Flora (1996) sa jej filmy opakovane objavujú na medzinárodných festivaloch, kde sú aj často oceňované.