Posledný Hebrej z Hlohovca

Posledný Hebrej z Hlohovca je film o pamäti, identite a dôsledkoch strachu, ktorý dokázal umlčať stovky ľudí ešte dávno po skončení vojny. Jozef Neumann, filmový „posledný Hebrej z Hlohovca“, pochádzal z ortodoxnej židovskej rodiny. Narodil sa po vojne v roku 1946 a bol posledným členom židovskej komunity, ktorý absolvoval bar micvu v hlohoveckej synagóge pred jej demoláciou v roku 1960. Jeho rozprávanie rámcuje príbeh židovskej komunity, ktorá bola kedysi prirodzeným srdcom Hlohovca, no po vojne sa z mesta vytrácala a teraz pomaly mizne z mapy aj z pamäti mesta — pod tlakom vojny, totality a strachu, ktorý dokázal prežiť celé generácie. Na pozadí osobných príbehov ľudí, ako sú významný sochár Jaroslav Róna, lekárka Mira Klein, profesor Juraj Stern či herečka a režisérka Dalia Shimko film ukazuje, že nielen Hlohovčania, ale celé Slovensko neprišli iba o svojich židovských susedov, ale o zásadný zdroj kultúrnej, ľudskej a intelektuálnej sily.