Sama v Afrike

Maria Vilalová je silná a zároveň veľmi tvrdohlavá žena, ktorá sa i napriek stupňujúcemu nebezpečenstvu odmieta vzdať úrody na svojej kávovej plantáži. Každý kto mohol, mesto opustil. Odišli robotnici i všetci „bieli“. Zostala len Mária a jej rodina (syn, bývalý manžel a jeho na smrť chorý otec). Nepokoje gradujú, po okolí sa potuluje armáda, ale i ozbrojení vzbúrenci hľadajúci raneného vodcu Boxera. Násilnosti sa približujú i k plantážam Vial a domu ich majiteľov. Claire Denise sa podobne ako vo svojom debute vracia na africký kontinent a spoločne s francúzsko-senegalskou spisovateľkou Marie N´Diaye popisuje príbeh obráteného rasizmu a krehkosti ľudskej psychiky v neľahkých pomeroch. Pôvodný názov filmu White Material (ktorý je pre mňa osobne výstižnejší) v sebe skrýva niekoľko metaforických i priamych náväzností na príbeh. Maria so svoju rodinou sú pre miestnych obyvateľov tmavej pleti bielym materiálom, ktorý si podľa slov jedného zo vzbúrencov nezaslúži ich krásnu zem. Snehovo biela pleť hlavnej predstaviteľky v podaní Isabelle Huppert snímaná v detailoch daný pojem akcentuje, je tým na čo sa poľuje podobne ako vzácna slonovina. Snímka sa nepridŕža klasickej lineárnej výstavby rozprávania. Prostredníctvom spomienok sa presúva do časov blízkej i vzdialenej minulosti, čo môže pôsobiť na nepozorného diváka mätúco. Ak však v jednotlivých častiach skladačky nájde zrozumiteľnosť, čaká ho v podstate jednoduchý príbeh o sile i krachu jednej ženy a jej rodiny.