Luk

Dvanásty film Kim Ki-duka zahajoval v roku 2005 programovú sekciu Un certain regard na MFF v Cannes. A stal sa jednou z veľkých udalostí filmovej sezóny. Pokračuje v línii budovania do seba uzavretých príbehov odohrávajúcich sa na ohraničenom priestore. Tedntokrát je to loď, na ktorej žije starec a dievča. Starec čaká, kým dievča dospeje – chce si ju vziať za ženu. Trpezlivo odpočítava dni, ktoré ostávajú do jej sedemnástich narodenín. Výrazná zmena v ich pokojnom, stereotypnom živote odtrhnutom od civilizácie nastane, keď na rybačku prídu cudzinci z mesta. A medzi nimi sympatický mladík… Na palube sa začína takmer bez dialógov odohrávať dráma lásky a žiarlivosti, nenávisti a obetovania. Konflikt nového so starým, moderného s tradičným. To všetko však len tušíme – vášne klokocú pod povrchom elegantného, profesionálne perfektného zobrazenia zdanlivo banálnych situácií na mori. Sen a predstavy sa v závere preľnú so skutočnosťou a vzniká zvláštny magický realizmus, plný drsnej, zložito zašifrovanej symboliky. A občas prekvapujúceho humoru. Luk je poetický film, ale i tu sú prítomné hlavné témy Kim Ki-dukovej tvorby: osamelosť, sex, smrť, brutalita. Dôležitú úlohu tu hrá luk. Mlčanlivý starec dodržiavajúci podivuhodné archaické rituály ho používa ako hudobný nástroj, prostriedok veštenia, spôsob komunikácie a v neposlednom rade samozrejme ako smrtonosnú zbraň. Jedna z interpretácií znie, že luk slúži ako zástupný symbol starcovej sily a potencie, ako jeho mužský princíp.