BLÁZNIVO

Paolo Genovese (Miesto splnených túžob, Úplní cudzinci) nakrúca filmy až s továrenskou istotou a na strieborné plátna posiela svoju kino novinku aj v roku 2025. Romantická komédia Bláznivo stojí a padá na jednej myšlienke, ktorú, keď akceptujete a rešpektujete a necháte sa režisérom uchlácholiť, dostanete tak naservírovanú schopne napísanú komornú romantickú dialógovku. Ak nie, máte problém.

Ústredná idea ale nemusí byť pochuti každému a zle jazyky by povedali, že Genovese na tom musí byť naozaj zle, keď už vykráda aj Disneyho animáky.

Tak trochu iný Disney

Bláznivo po dejovej stránke je až banálne jednoduchý film. Korením snímky je tak úplne iná ingrediencia, ku ktorej sa dostaneme. Späť k deji. Nervózny Piero prichádza do bytu Lary, ktorá už finalizuje posledné vypekanie a prípravy na romantický večer. Ústredná dvojica protagonistov má nervozity na rozdávanie. Také sú skrátka prvé rande, aj keď toto mierne vyčnieva. Lara totiž zaexperimentovala a namiesto neutrálnej pôdy reštaurácie zvolila nebezpečné tekuté piesky za múrmi svojho bytu.

Bláznivo by sa tak na papieri zdal ako genericky, vcelku dobre napísaný malý filmík, v ktorom sú hrdinovia nútení byť konfrontovaní s minulosťou toho druhého, debatujú, občas si rypnú, niekedy vytiahnu chtiac-nechtiac zo skrine kostlivca a iných démonov minulosti. Genovese sa ale nerozhodol len pre jednoduchý recept romantickej dialógovej prekáračky, ale do snímky zamiešal ingredienciu, ktorá môže kde komu poriadne škrípať medzi zubami.

Bez prílišného tsunami spoilerov, tak len naznačím, že režisér film pretkal antropomorfnými „myšlienkami“ hlavných hrdinov vcelku nečakane, nehovorím originálne. S týmto pojmom by som pri Genoveseho novinke narábal naozaj opatrne. Bláznivo totiž vyextrahovalo zo známej „Disneyovky“ V hlave leitmotív živých emócií a zasadilo ich do dospelého sveta plného sexu, toxických ex, nejednoznačnosti a vzťahových nášľapných mín. Prečo to Genovese urobil? Postmoderna či prešľap? Ťažko povedať.

Bola by to fajn komédia, ale...

Bez toho, aby som zabiehal do podrobností, princíp je podobný ako v známom Disney hite. Keď tak divák prekukne po úvodnom zmätení Genoveseho hru, má dve možnosti. Buď sa podvolí pravidlám autora, alebo naštvane odíde z kinosály. Zmieriť sa s Genoveseho konceptom, ktorý sa na prvý pohľad tvári nesmierne fresh a originálne (zase to slovo) je tortúra aj pre najsilnejšie žalúdky a najotrlejších divákov.

Režisér sa tak tvári, že nakrútil niečo, čo „čo má Filipa“, no niekde v druhom pláne stroboskopicky preblikuje pestrofarebný animovaný miliardový blockbuster v tieni rozšanteného Myšiaka Mickeyho. Genoveseho argumentom môže byť, že generický nápad (na ktorý Disney určite nemá patent) len obliekol do dospelejšieho outfitu a poslúžil mu ako nástroj na podčiarknutie elementárnej vzťahovej problematiky.

Na konci dňa vlastne ide o zaujímavý stret dvoch svetov, dialógy často vcelku svižne odsýpajú, občas to má glanc, nápad a mikroscéna jedného bytu tak ponúka až umelo ateliérový, no sympatický priestor na otváranie tém.

Dvojica protagonistov je mimochodom naozaj sympatická a občas to medzi nimi naozaj vcelku efektne zaiskrí. Genovese predvádza, že vie citlivo pracovať s náznakmi, vzťahovými trinástymi komnatami, gestami, mimikou a náznakom úsmevu v zábere vie povedať viac ako hodinami dialógov. Aj z tohto dôvodu sa tak zdá režisérova „nadstavba“ akosi nadbytočná a až nevkusná.

Genovese tak poslal do sveta film, ktorý mohol byť podarenou romantickou komédiou bez ambícií. Namiesto toho chce diváka „opiť rožkom“ a stvoril niečo, čo sa tvári bystro, no v skutočnosti ide o navoňanú prázdnu manieru .

Follemente (Taliansko, 2025, 97 min.)
Réžia: Paolo Genovese. Scenár: Isabella Aguilar, Paolo Genovese, Flaminia Gressi, Lucia Calamaro, Paolo Costella. Hrajú: Pilar Fogliati, Vittoria Puccini, Claudio Santamaria, Marco Giallini, Edoardo Leo, Claudia Pandolfi, Emanuela Fanelli, Rocco Papaleo, Maria Chiara Giannetta, Maurizio Lastrico