8.0

Filmová recenzia

V Los Angeles začne vyčíňať masový vrah. Zameriava sa na prostitútky, ku ktorým sa nespráva najlepšie – obete skončia oskalpované a ich vlasy končia na figurínach. Zmena nastane, keď sa do života vraha dostáva krásna umelkyňa, ktorá ma o figuríny záujem. No v tomto horore sa veľmi rýchlo dostaneme aj do mysle vraha a jeho vyčíňanie či dilemu sledujeme vlastnými očami.

Maniak má jednoduchý a na dnešné pomery nie príliš originálny dej. Skutočne sa zameriava na vraždy jedinca, jeho pošramotenú myseľ a krvavý chaos, ktorý vypukne v uliciach nočného L.A. Je to remake jedného zo známejších hororov a v roku 1980 bolo jeho spracovanie dosť originálne. Dnes pôsobí sčasti archaicky, autori sa držia pôvodnej látky a jej štýlu exekúcie.

Oproti originálu nekompromisne pristupujú k zobrazeniu ústrednej postavy na doraz, neustále vidíme, čo hlavná postava robí a stále ju cítime. Je to zmena oproti iným hororom či slasherom, kde neznámy vrah pobehuje väčšinu filmu po plátne a až na konci zistíme jeho identitu. Maniak ide do hĺbky a pri jednoduchšom deji, ktorý má začiatok a graduje k určitému koncu, sa väčšinu času opantávame jednotlivými vraždami i časom medzi nimi. Napríklad po jeho činoch začne niekto aj pátrať, ale nečakajte žiadne vykresľovanie iných postáv ako detektívov či svedkov.

Toto je stopercentná sonda do hlavy vraha, ktorá sa snaží zachytiť jeho vnímanie a nesie so sebou aj prirodzené riziko. Tým, že sa pozeráme na krvavý kúpeľ jeho optikou sa niekedy dostaneme na rázcestie medzi tým, čo je skutočné, tým čo skutočné zrejme nie je, ale vrah to tak cíti a tým čo sa síce stalo, ale v optike vraha to vyznieva inak. Je to trojaký pohľad na skutočne-nereálne-pocitové a medzi jednotlivými vraždami, ale aj počas nich niekedy neviete, čomu dáva režisér prednosť.

Samozrejme, nie je to jednoduché sledovanie, autori rezignujú na alternatívny pohľad na vraždy a celý čas trávime s vrahom. Niektorí diváci budú nadšení, že konečne sa zúčastnia toho, čo bežne nevidíme. Iní budú šokovaní niektorým momentmi brutality (film nemá prístupnosť 18+ nadarmo), Franck Khalfoun ako režisér neberie žiadne kompromisy. A určitá časť divákov tento pohľad nemusí akceptovať, pretože nebude na ich zvyk dostatočne lákavý, efektný a dynamický.

Autori vhodne pracujú aj s lokalitami a po Patrole z jesene nám opäť vyberajú nevidené a hnusné štvrte Los Angeles, do ktorých sa maximálne chceme dostať iba vo filme. Nehostinné ulice sú aj často temné a keď spojíte dianie s mimoriadne sugestívnymi zvukovými efektmi, čaká vás strach. Pohľad hrdinovými očami funguje a kamera je občas pokojná, inokedy roztrasená, takže pomáha vám vcítiť sa do mysle maniaka.

Pripočítajte si ešte ďalšie dve devízy. Soundtrack má na starosti málinko známy Rob, ktorý tlačí podobné atmosférické pecky ako mal Drive a fungujú znamenito. A je tu Elijah Wood, ktorého takmer nevidíme, ale kombinácia jeho dychu, hlasu a končatín, ktoré sú nástrojmi zla, je výborná.

Maniak je depresívny zážitok, ide skutočne až na pokraj šialenstva a psychologického zla, aké tu vidíme raz za niekoľko rokov. Naposledy v trileri Cela či horore Candyman. Ak je v súčasnom období možné natočiť aj psychologický horor a nie tínendžerské paródie, mali by ste byť pri tom.

Maniac (Francúzsko/USA, 2012, 93 min.)
Réžia: Franck Khalfoun. Scenár: Alexandre Aja, Gregory Levasseur, C.A. Rosenberg. Kamera: Maxime Alexandre. Strih: Baxter, Franck Khalfoun. Hudba: Rob. Hrajú: Elijah Wood, Nora Arnezeder, America Olivo