DVD: PLES PRÍŠER

Lenže okrem demokracie môžete vyznávať aj iné ideály. Hank Gratowski (Billy Bob Thornton) vsádza na rodinu a tvrdú disciplínu. Keď ho jeho vlastný syn naštve, pretože neutiahne bremeno popravy, poriadne mu to dokáže vyčítať. A rovnako aj svojmu vlastnému otcovi, ktorý tak výborne dopĺňa túto trojgeneračnú famíliu popravcov, ktorý raz svoje remeslo oľutujú... alebo sa zbavia predsudkov (a rodiča v domove dôchodcov) a otvoria vráta dokorán naprieč láske...
    
Len čert a osud to mohol chcieť inak, ale ako už hlása parafrázovaný slogan Ona miluje toho, ktorý popravil jej milovaného, musí sa Hank stretnúť s Leticiou (Halle Berry) a možno sa aj zmeniť. Píšu sa päťdesiate roky dvadsiateho storočia a na rozdiel od tých tridsiatych sa tu nedejú žiadne zázraky mysteriózne, ale psychicky ľudské...
    
Ples príšer nie je len väzenskou drámou, ako by mohol klamlivo tvrdiť perex z presskitu alebo letmo videné údaje na informačnom plagáte. Iste, vo väzení musíme stráviť úvodnú polhodinku, ktorá britko rozohrá osudy dvoch rodín. Ale napriek tomu nie je Ples príšer ani rodinnou drámou, hoci sa osudy Cosgrowovcov na čele s Leticiou a Gratowských (ktorých pre zmenu výrazne zastúpi najmä Hank) niekoľkokrát pretínajú, aby dospeli k zaujímavému konfrontačnému koncu.
    
Ples príšer je totiž drámou životnou. Niektoré životy je potrebné pochovať už v úvodnej tretine filmu, aby sa klimax posunul do správnej teploty, iné je dobré nechať sekundovať takmer až do záveru a rozohrať potrebné pointy. A dokonca je nutné sa s niektorými živôtikmi i správne pohrať, ohroziť ich v správnom momente, pretože niekedy zvládne osud väčšiu fušku ako samotní človiečikovia. Alebo sa môžu ľudia s osudom pekne krásne podeliť o svoje komplikácie a výsledkom môže byť krásny príbeh príšer...

Z pohľadu diváka sa len ťažko odhadujú fakty a časti scenára či námetu, ktoré dodal samotný život resp. scenárista. Niekedy môžete byť unavení skutočnosťami, že niektoré pasáže sú skutočne len výsledkom súčtu činiteľov osudu a náhod, ale koniec koncov, nie je taký aj náš život? Mnohí by mohli namietať, že to všetko tu už raz bolo... Áno, na plátne či na obrazovke domáceho kina sme už popravili nejednu obeť (vinnú alebo i nevinnú), ale len málokedy dostane chudák smerujúci k smrti možnosť porozprávať sa so svojou rodinou tak, že vidí polčas jej rozpadu alebo snahu zachrániť sa. Narážam najmä na scénu, v ktorej Lawrenca navštívi manželka Leticia a syn Tyrell, pričom sa najmä násťročný tínendžer pozerá na osud otca s neuveriteľnou vážnosťou a jeho otázky sú... určite väčším sústom ako len skvele napísaným dialógom, ktorých je v scenári viacero. Rovnako nie je problém naraziť v spoločnosti na generačný problém troch vrstiev jednej rodiny alebo rasové predsudky spred päťdesiatich rokov na americkom Juhu, ale to všetko sa podarilo Marcovi Fosterovi poskladať do 111-minútového tanca, ktorý vás neunaví, naopak, mnohému naučí (a nebudú to len jednotlivé kroky, ktoré si v živote zopakujete).