DVD: QUO VADIS?

Ave Roma! Nero tu vládne tvrdou rukou a mladík z jeho dvora Marcus Vinicius sa na ceste domov zamiloval do peknučkej Lygie, ktorá je však kresťankou. Keď vyleje svojmu priateľovi Petroniovi (Boguslaw Linda) svoje srdce, ten nelení a s Caesarovou pomocou mu Lygiu odvedie. Lenže tá sa prieči a v žiadnom prípade nemá záujem stať sa Viniciovou súložnicou (hoci určité sympatie pred niekoľkými dňami medzi mladými ľudmi preblyskli). Na dvore sa plánujú intrigy, Lygia ujde, no medzitým ju obvinia zo smrti Caesarovho potomka, ba čo viac, v Ríme sa schyľuje k obrovskému požiaru, ktorý otrasie miliónovým hlavným mestom impéria, ale aj kresťanstvom. Za oheň sa treba odvďačiť ohňom, burn baby burn, a kresťania sa dostávajú do nezávideniahodnej situácie. Obrovská smola pre Lygiu, ešte väčšia pre apoštolov Petra a Pavla, no nakrátko neobíde ani Marcus Vinicius (teda ak náhodou jej srdce získa a bol by v tom čert alebo ďalšia znôška intríg, aby sa tak nestalo), Caesar a niekoľko jeho dvorných radcov... Rím sa tak kolíše a Nero možno padne na ústa skôr ako čakal...
    
Keď vložíte disk do mechaniky a uvidíte prvých 30 minút filmu a letmo skontrolujete, ako ďaleko ste sa vlastne vo filme dostali, zistíte, že ubehla len sotva štvrtina z jeho 134 minút dlhej stopáže. Dôvod pre podobnú kontrolu je jasný. Poliaci síce získali na rozpočet 18 melónov tvrdej meny Georga Washingtona, no ťažko povedať, kam ich investovali. Celý film totiž pôsobí ako lacnejšia verzia, ktorá raz aj tak skončí na ČT2 (o čom svedčí aj fakt, že na disku je len česká a nie aj poľská verzia filmu, ktorá začína obligátnym "Česká televize uvádí"), ako film určený skôr pre zapadnuté regály videopožičovní (kde je historických príbehov ako šafránu) a ani zďaleka sa nedokáže vyrovnať svojim historickým predchodcom z veľkej éry minulého storočia. Takže dôvod neistoty po 30 minútach znie : dejová nabitosť v lacných ateliéroch. Na jednej strane sa na vás valí nemalé množstvo faktov, ktoré obaľujú vašu signálnu sústavu a prenášajú vás celkom spoľahlivo do rímskeho diania... ale hoci ich život a prevedenie obdivujete (rovnako ako niektoré repliky scenára), nedokážete sa zbaviť pocitu, že takto lacno predsa veľkofilm pôsobiť nemôže, hoci by bol aj poľský. Lenže fakty sú jasné, scenár je čoraz komplikovanejší (ale zauzlí sa sám o sebe do neprehľadného klbka, ktoré zjednoduší až druhá polovica filmu, ktorá je dejovo rýchlejšia a prázdnejšia). A hoci je predloha fantastická (musí byť), tak scenár filmu taký rozhodne nie je... Alebo mohol by byť, ale to by si nemohol sadnúť osemdesiatročný klasik a dedulo poľskej kinematografie Jerzy Kawalerovicz (ktorý to kedysi s Faraónom dotiahol takmer na Oscara) na obe stoličky tvorcu (scenár a réžia) a venovať sa len práci na jednej z nich. Pretože hoci prípravy trvali niekoľko rokov, v praxi ich nevidieť, ba čo viac, profesijná únava režiséra sa odzrkadlila aj v samotnom filme. Ak by Kawalerovicz len adaptoval scenár a réžiu prenechal inému, rozhodne by urobil s látkou lepší dojem. Takto sa síce pozeráte na ako-tak prepísaný scenár, ale réžia vás zabije, zbije alebo v lepšom prípade unudí.
    
Pretože ak dostanete toľko prachov a takú látku (nehovoriac o hercoch, ku ktorým sa ešte dostaneme), divák očakáva predsa len lepšie podanie klasického príbehu. A v tomto smere prehráva Quo Vadis na plnej čiare. Na jednej strane verno zachytáva interný život Ríma, ale na druhej strane vybuchuje podaním samotného príbehu, ktorý trvá a trvá a trvá... príliš dlho. Chudobná výprava, ktorú by prekonal aj rozpočet lepšieho národného divadla, je tak kameňom úrazu, nehovoriac o niektorých fatálnych prehrách ako napríklad záverečná scéna návratu Petra do Ríma (ktorý je mimochodom ALOGICKY súčasný a do kontextu filmu sa vôbec nehodí) alebo dvoch scén utrpenia kresťanov v Koloseu (či už ide o leví olovrant alebo ukrižovanie kresťanov). Dynamická stránka filmu je vôbec strašne slabučká, takto zlyháva aj scéna požiaru v Ríme alebo upaľovanie kresťanov, o čom svedčí už toľko omieľaný nefilmový, ale divadelný charakter filmu.