KARLOVE VARY - POHĽAD SPÄŤ

Druhý film dnešného dňa. Skvelé! Aj keď to je zatiaľ jediná snímka, ktorú som v súťažnej sekcii videl, mám pocit, že je to víťazný film. Už len kvôli tomu, že sa tam hovorí rôznymi jazykmi. Je to presne film medzinárodného filmového festivalu. Príhovorom (že sa film v originále volá Euro Pudding) uviedol Marek Eben aj troch hercov. Ako prvú pozval na pódium španielsku herečku, ktorá ho pobozkala. Marek Eben vtipne zareagoval: "Viac španielok na festival..." Ale všetci boli skvelí. Dúfam, že si pozreli film znovu spolu s plným sálom divákov, ktorí reagovali pri každej príležitosti. Skvelo napísaný, nasnímaný, narežírovaný a zahraný film sa určite stane jedným z tých horúcich kandidátov na tohtoročnú hlavnú cenu. A ak nie u poroty, tak u mňa stopercentne!

Uvidíme ako sú na tom český Smradi, ktorý sa práve za pol hodinu budú začínať. Lístky (ako je zvykom) nemáme a tak už pol hodinu čakáme spolu s ďalšími asi deväťdesiatimi akreditovanými študentami, ktorý sa budú pokúšať o to iste, čo my. Dostať sa do sálu. Je päť minút pred začiatkom filmu. Ľudia sa okolo nás zdvojnásobili a nevyzerá to dvakrát nádejne.

Sú to smradi, nepustili nás. Oproti minulému roku prešli Vary ďalšou veľmi negatívnou zmenou. Nepúšťajú na schody. To, že minulý rok nepúšťali na schody do malých sálov sa dalo ospravedlniť, ale do veľkého sálu sa dalo dostať vždy. A práve na zemi veľkeho sálu bola tá nejlepšia festivalová atmosféra. Tento rok nie. Jediné, ako sa dostať do veľkého sálu je cez televíznu obrazovku. Svetovú premiéru Smradov totižto dávali na Festivalovom kanáli. Ale samozrejme, že nie celý film. Len slávnostné uvedenie so všetkými hlavnými predstaviteľmi, producentami, režisérom a inými dôležitými ľuďmi okolo. Režisér si vyzliekol tričko a hodil ho do divákov. Ešteže som tam nebol :-) Chvíľu sme to pozerali, ale nijako nás to nezaujalo. Tak nech si to pozerajú! Nech sa z toho... Aj tak to nebude lepšie ako Erasmus! Sedíme v špeciálnej pokladni Premiere, robíme si presný program zajtrajšieho-tretieho dňa pobytu v Karlových Varoch a pritom pozeráme televíziu s názvom Festival Chanel, ktorá v priebehu celého dňa dáva buď v priamom prenose alebo zo záznamu, začiatky vyvolených predstavení, alebo konferencii.

Budúcim, tretím filmom dnešného dňa sa stáva španielsky film Hoble con ella Pedra Almodóvara - Hovor s ňou. Pokúsim sa. Lístky zvieram v dlani a je mi jasné, že sa budem vysmievať všetkým tým, čo budú čakať tak, ako my pred filmom Smradi.

V hodinovej prestávke medzi filmami som sa rozhodol niečo zjesť. Uvedomil som si totiž, že jediné jedlo, ktoré som mal bolo už dávno strávené a tak som znovu siahol do svojej peňaženky, plnej cudzej meny a vydoloval peniaze na teplý párok a studené pivo. Typická festivalová strava. Postretali sme s priateľkou niekoľko známych a kamarátov, a postupne sa znamymi stávali aj tí, čo od nás pýtali vajgla alebo drobné.

Pred predstavením ma priateľka opustila a išla radšej s kamarátmi do Pekla. Peklo je názov klubu v podzemí hotela Thermal. Aspoň budem mať viac dôvodov sústrediť sa na film, a po skončení s ňou hovoriť :-)

Je jedenasť hodín večer a to by mala byť vstupná hodina na film. Ale Smradi skončili len pred chvíľkou a tak je tu - pred vstupom do sály asi šesťsto čakajúcich ľudí. Čakajú, kým sa všetci smradi dostanú z kina von, aby sme do vydýchanej kinosály, ktorá dnes prežije svoje šieste predstavenie, mohli vstúpiť my, čo s ňou chceme hovoriť.

Tak. Plnohodnotný festivalový deň mám za sebou. Síce som videl iba tri filmy, mám pocit, že tento deň už má minimálne dvadsaťšesť hodín. Almodóvar bol zvláštny, tak ako vždy. Zároveň však nesmierne zaujímavý. Skrátka ak od začiatku viete na čo idete a čo od filmu môžete očakávať, je to jedinečný filmový a umelecký zážitok. Jediná vec, ktorú by som zmenil, by bolo uvedenie filmu. Nič v zlom, ale určite by som ho chápal inak o šiestej, alebo siedmej hodine ako o jedenástej. Chvíľami som mal čo robiť, aby som udržal oči na filmovom plátne.